a rozbehov. Iba štyria muži obhájili atlantské prvenstvo – americký štvrťkár M. Johnson, etiópsky vytrvalec H. Gebrselassie, český oštepár J. Železný a poľský chodec R. Korzeniowski, zo žien sa to nepodarilo žiadnej. Svetový rekord sa najviac „triasol“ v oštepe žien. Konečne vyhrala 34-ročná dvojnásobná mamička z nórskeho Lorenskogu Trine Hattestadová výborným výkonom 68,91 m. Za svojím najlepším výkonom histórie z tohto roku z Osla zaostala o 57 cm.
V olympijskom športe číslo jeden nezvykne vyhrať outsider. Hry XXVII. olympiády popreli túto zásadu. Za víťazstvá Gréka Kenterisa na 200 metrov, sedemnásťročnej poľskej juniorskej kladivárky Skolimowskej, jej krajana v tej istej disciplíne Ziolkowského by nedal nikto ani deravý groš. Pod piatimi kruhmi sa konečne podarilo zvíťaziť aj niektorým legendám. Platí to predovšetkým o britskom trojskokanovi Edwardsovi, ale aj o šprintérskom svetovom rekordérovi Greenovi, austrálskej štvorstovkárke Freemanovej, Rumunke Szabóovej. Zápis pre históriu vypochodoval poľský chodec Korzeniowski, ktorý ako prvý atlét vôbec zvíťazil na oboch tratiach – 20 i 50 km. Smutne sa s atletikou lúčil žrdkársky fenomén, držiteľ 34 svetových rekordov (dovedna hala a otvorený štadión) Sergej Bubka, ktorý neskočil základnú výšku. Cez slzy v kútiku očí sa usmievala Američanka Marion Jonesová. Túžba vyhrať päť zlatých na jednej olympiáde jej nevyšla, zlato získala na 100, 200 m, v štafete 4 x 400 m, bronz v diaľke a šprintérskej štafete. „Azda v Aténach,“ povzdychla si obyvateľka severokarolínskeho Rapeighu nad ďalším plánom o štyri roky. Jej legendárny krajan Michael Johnson, muž zlatých medailí (sedem z OH, osem z MS), odprisahal, že budúce olympijské hry v gréckej metropole bude pozerať v papučiach pri televízore. Inak sa rozhodla na medaily najbohatšia atlétka – Jamajčanka Merlene Otteyová (dvadsať medailí z OH a MS). Žena s bronzovou medailou už z OH 1980 v Moskve chce minimálne v tomto roku ešte súťažiť. Šprintérsky zázrak s dátumom narodenia 1960, čo je pri jej vzhľade lichôtkou, nevylúčil ani dlhšie pokračovanie v činnosti.
Slovenská atletika na olympiáde sklamala, iba guliar Haborák sa dostal do finále, v ktorom skončil na 11. mieste, v kvalifikácii dosiahol dobrých 20 metrov. Radosť nám však urobili junori na majstrovstvách sveta v Chile. Devätnásťročná trojskokanka Dana Velďáková a sedemnásťročná Lucia Klocová na 800 m získali bronzové medaily. V Santiagu de Chile si naša mládež posúvala minimálne najlepšie osobné výkony roka, poväčšine boli z toho slovenské rekordy ich vekovej kategórie. Medaily zo Santiaga rozhodne slovenskú atletiku nespasili, ale rovnako rozhodne by mali zavrieť ústa tým, ktorí pri prvých hodnoteniach výsledkov slovenského športu na OH, pri zmienke o neúspechoch, hneď z voleja triafali po kráľovnej športov. Netrpezlivosť, nepriateľ atletiky číslo jeden, býva presnou ranou, ak chce zahubiť.
PETER FUKATSCH