SME. Rodák zo švajčiarskeho Fribourgu (51 r.) je na čele IIHF od roku 1994, teraz žije s rodinou v španielskej Barcelone. Vyštudovaný zubný lekár je polyglot, najprv sa spýtal: „A v akej reči sa budeme baviť. Ponúkam angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu - po slovensky, žiaľ, ešte neviem.“ Malý chlapík s fúzikmi pristal na anglický jazyk.
Slovensko hralo po dvoch rokoch opäť vo finále majstrovstiev sveta. Nemáte dojem, že si zaslúži, aby na zimnej olympiáde hralo v hlavnom turnaji, a nie v predkole bez najlepších hráčov?
„Viem, že táto otázka Slovákov trápi. Nie je to však len záležitosť IIHF, ale aj zámorskej NHL, hráčskej asociácie NHL i Medzinárodného olympijského výboru. Určite budeme na tom pracovať a nájdeme riešenie. Treba si uvedomiť, že systém turnaja v Nagane 1998 a v Salt Lake City 2002 pochádza z roku 1996. Dozrel čas, aby sa zmenil. Aby sme na zimnej olympiáde v Turíne o štyri roky neurobili tie isté chyby.“
Ako ste vnímali mužstvo Slovenska na majstrovstvách sveta?
„Aj z hľadiska cítiť, že je to vynikajúca partia. Pri samostatných nájazdoch v semifinále so Švédskom sa celá lavička pochytala za ramená, všetci boli ako jeden. To sa nedá prehliadnuť. V kolektívnom športe je duch vnútri tímu mimoriadne dôležitý a v súboji vyrovnaných súperov často rozhodujúci.“
A hráči v slovenských dresoch?
„Hm, v hľadisku som si labužnícky vychutnával pohyb Pálffyho, Bondru, Šatana, ak spomeniem len najväčšie hviezdy. Vedeli strhnúť ostatných, udivili svet. Viem si predstaviť, čo sa deje na Slovensku. Vaši ľudia môžu byť na týchto hokejistov právom hrdí!“ (on)
