BRATISLAVA – Košická firma AGW založila prostredníctvom svojej dcéry AGW Holding akciovú spoločnosť Basalt s obrovskou predpokladanou výškou aktív 50 miliárd korún. Nie je vylúčené, že sa Basalt bude snažiť získať peniaze z fondov Európskej únie.
Basalt má základné imanie milión korún, vznikol 12. februára tohto roka a šéf AGW Matúš Grega ho prezentuje ako obchodnú a ťažobnú firmu.
Problém je, že Basalt nemá v predmete činnosti ťažbu nerastných surovín. „Firma sa zaoberá obchodovaním a ťažbou nerastných surovín a ona cez svoje ďalšie dcérske spoločnosti vlastní nerastné suroviny – lomy, ťažobné práva na tieto nerastné suroviny v minimálnom znaleckom odhade za 50 miliárd korún,“ tvrdí o Basalte Matúš Grega.
Podľa výpisu z obchodného registra však Basalt spoluvlastní iba jednu firmu, a tou je Tompol, s.r.o., Tomášovce, ktorá takisto nemá v predmete činnosti ťažbu nerastných surovín a zaoberá sa napríklad spracovávaním hydiny. „Firmy s ťažobnými právami sú dávno založené, dávno kúpené. Len aby to nebolo do očí bijúce, nemusí každý všetko vedieť, tak je to tak urobené, že to nie je na prvý pohľad vidieť, čo Basalt vlastní,“ oponuje Grega. Otázka, odkiaľ vzala AGW toľko peňazí, aby mohla pokúpiť toľko ťažobných spoločností, ktoré majú predpokladané aktíva 50 miliárd, ostala nezodpovedaná. „Nerozumiem tejto otázke, vôbec,“ povedal Grega.
Basalt sídli v hoteli Pelikán v Lučenci a nemá ani telefón. Cez recepciu hotela sa dá zohnať len účtovníčka firmy, ktorá povedala, že Basalt má iba jeden lom vo Veľkých Dravciach cez firmu Čadič a je v podstate jej obchodným zástupcom. Podľa výpisu z obchodného registra je vo firme Čadič aj Ján Ostrica, ktorý je šéfom Basaltu. Ostrica figuruje ešte aj vo firme Bazalt HN, s.r.o. a táto firma sídli v kameňolome Kopačog v Husinej.
Podľa informácií SME môže byť Basalt účelovo založená virtuálna firma a bude sa snažiť pôsobiť v tzv. silikátovej zóne v Lučenci a cez určité projekty zaútočí aj na fondy Európskej únie, z ktorých bude chcieť vytiahnuť peniaze napríklad na geologický prieskum. Na otázku, či naozaj plánuje niečo robiť v silikátovej zóne, Matúš Grega odpovedal: „Samozrejme, že áno.“ Na ďalšiu otázku, či bude Basalt žiadať napríklad o granty z Európskej únie, odpovedal: „Je taký predpoklad. Basalt existuje, má svoje kancelárie, firma pracuje, ale ľudia nesedia na jednom mieste.“
Podľa nemenovaného ekonóma nie je možné, aby mal Basalt, založený vo februári, také obrovské aktíva. Musel by totiž priamo a nie skryto vlastniť obrovské množstvo firiem, ktoré po odrátaní nákladov majú ohromné zisky. Nie je teda vylúčené, že Basalt si vytvorí ďalšie dcérske firmy, ktoré budú mať v predmete činnosti ťažbu nerastných surovín, prípadne vstúpi do už existujúcich ťažobných spoločností. Spoločnosť spoluvlastnená firmou AGW, neschopnou splácať svoje záväzky, by sa tak snažila získať renomé silnej firmy, schopnej využiť peniaze z fondov predvstupovej pomoci EÚ. (rf)
