ateľným driblingom, citom pre zmenu rytmu hry. Nepatril medzi vyhlásených strelcov, ale z jeho prihrávok ťažil najmä jeho reprezentačný kamarát Pedro Petrone. Andrade bol chlapec tmavej pleti, čo bolo v tých časoch na futbalovom ihrisku nezvyčajné. Uruguaj navyše patrí k latinskoamerickým krajinám s predovšetkým európskymi prisťahovalcami. José si vyslúžil prezývku - čierny zázrak.
Andrade sa narodil 20. 11. 1901 v chudobnej rodine v zapadnutej dedinke Salto. Jeho otec dbal na výchovu detí, Josého brat bol výborným študentom a neskôr známym bankárom. Mladší brat sa motal po ihriskách. Kopal do lopty, tancoval, bavil sa. Hráč najskôr menej známej Bella Visty, neskôr renomovaných montevidejských klubov Nacional a Peňarol, mal futbalový i hudobný talent. Slávu si vyslúžil nielen ako futbalista. Bol skvelým tanečníkom candomblé a neskôr sa živil ladením pián.
Andrade postupne upadal do zabudnutia, nevedel sa však zriecť bohémskeho a nákladného života. Pretĺkal sa, ako mohol, predal všetky trofeje i obe zlaté olympijské medaily. Zomrel zabudnutý v montevidejskom chudobinci v roku 1957. Chvíľku radosti zažil ešte v roku 1950, keď Uruguaj získal v Brazílii druhý titul majstrov sveta. Vo víťaznom tíme hral na poste ľavého záložníka synovec Victor Rodriguez Andrade.
