Toto menej známe Händelovo oratórium, prvý raz uvedené v roku 1745 v Londýne, by sa pokojne mohlo volať Žiarlivosť a hrať sa na javisku ako opera. Nespracovaný duchovný či politický námet, v strede pozornosti dokonca nie sú ani hrdinské skutky antického siláka Herkula, ale chorobná posadnutosť jeho manželky Déianeiry. Händelov libretista, reverend Broughton, vyšiel z Ovidiových Premien: Déianeiru prenasleduje predstava, že ju Herkules zapudí, a tak mu podá začarovaný kus odevu v domnení, že získa späť jeho lásku. V skutočnosti ho zahubí, ale zasiahnu bohovia: Zeus ho vyzdvihne na Olymp a dielo dokončí oslavným zborom. Hudobno-psychologické vykreslenie žiarlivých scén je naozaj efektné, takže niekedy sa tomuto dielu hovorí aj ženský Othello.

Najpôsobivejšia je scéna, v ktorej zbor varuje pred zhubnými účinkami žiarlivosti a orchester do toho opakuje zlovestný rytmický motív. Súbor Les Musiciens du Louvre s dirigentom Markom Minkowským dramatický účinok ešte stupňuje. Hviezdou nahrávky je švédska mezzosopranistka Anne Sofie von Otterová, ktorá najjemnejšími vokálnymi odtieňmi vytvára portrét vášne, zúfalstva a hnevu.

Umenie šesťdesiatich dirigentov dvadsiateho storočia, veľkoryso koncipovaná archívna séria firmy EMI, ktorá ho vytvorila v spolupráci s ďalšími gramofónovými spoločnosťami aj rozhlasovými stanicami. Každému dirigentovi je venovaný jeden titul pozostávajúci z dvoch kompaktných diskov. Všetky dvojalbumy obsahujú aj nejaký unikátny záznam, ktorý ešte nikdy nevydali alebo je až teraz prvý raz k dispozícii na CD. Edíciu, ktorá sa bude na konečných šesťdesiat kusov rozrastať počas budúcich dvoch rokov, začalo vydanie prvých 15 kompletov. Sú medzi nimi portréty slávnych osobností ako Sergej Koussevitsky, Ferenc Fricsay, sir John Barbirolli, Erich Kleiber, ale aj menej frekventované mená - trebárs Rus Nikolaj Malko.

Kompilačný dvojalbum zvádza dohromady veľké operné hviezdy minulých desaťročí so spevákmi, ktorí sa presadili v poslednom čase. Popri legendách typu Kiri Te Kanawy či Lucie Popp tu možno počuť trebárs Nataliu Dessayovú či Roberta Alagna.

Štyridsaťjedenročný turecký klavirista je jedným z najzaujímavejších objavov na svete. Mladý inštrumentalista vyvolal senzáciu pri debute s Newyorskou filharmóniou. Klasiku hrá tak brilantne ako džez a okrem toho ešte aj komponuje. Uzavrel zmluvu s firmou Teldec a hneď na jednej z prvých platní si trúfa na najznámejšie kusy. Trebárs na Čajkovského Klavírny koncert č. 1 b mol, ktorého patetický úvod s veľkými skokmi je skutočným hitom - rovnako ako celá skladba. Do Čajkovského sa pustil s výbušnosťou, razanciou a citovosťou, v čom ho podporuje Sanktpeterburská filharmónia riadená Jurijom Temirkanovom. Druhou skladbou je tridsaťminútová, rozvláčna kontrastmi hýriaca sólová Sonáta h mol Franza Lista. Say túto skladbu chápe ako dramatické predstavenie osudov romantických hrdinov: Fausta, Mefista, Markéty, Siegfrieda, Tristana a Izoldy. Ich tajuplný svet dokáže naozaj rozvíriť do tichého lyrizmu grandióznou zvukovosťou. Odvaha sa Sayovi vypláca.