Sotva by si niekto dokázal predstaviť, čo iné okrem hokeja by štrnásťročného bratislavského pubertiaka mohlo donútiť vziať štátny symbol a producírovať sa s ním po meste.

Diaľnica bola plná už od Trnavy, hovoril Šatan starší

Do príletu hokejistov ostávala ešte hodina. „Dostal som hlásenie, že už sú nad Nemeckom!“ kričal moderátor z balkóna letiskovej haly, ktorá sa zmenila na pódium. Postupne na nej privítal manželku Jána Lašáka, aj otca nášho kapitána Emila Šatana. Ten hovoril, že od Trnavy bola diaľnica preplnená autami so slovenskými vlajkami. Moderátor urobil náladu, rozhadzoval medzi ľudí tričká, čiapky, kokakolu. Zrazu sa opýtal davu, či je smädný. „Áno!“ A vylial zhora na ľudí vedro vody. Pokazil tým zopár fotoaparátov, ktoré si fanúšikovia doniesli. „To je paráda, narodiť sa na Slovensku! A kde je Sibír? Ostala v Rusku!“

Keď sa objavili na balkóne hokejisti, všetko bolo zabudnuté. Ruky s vlajkami vyleteli hore, nechýbali mexické vlny, chorál, vyvolávanie mien, cvakanie fotoaparátov, striekanie šampanského. Hokejisti si zaspievali Slovenské mamičky, pekných synov máte, a rozbehli fantastickú zábavu. Padali si do náručia, zdravili ľudí, nastala nekontrolovateľná eufória. Ján Lašák zdatne konkuroval moderátorovi. Keď dostal mikrofón do ruky, rozoskákal všetkých fanúšikov a dav šalel.

Z letiska sa hokejisti autobusmi presunuli na Námestie SNP. Aj na najfrekventovanejších uliciach autá brzdili, ľudia z nich vyskakovali a mávali hokejistom.

Na námestí hokejovej revolúcie vítali slovenských „bohov“

Slovenských hokejistov prišlo na bratislavské Námestie SNP privítať podľa odhadov najmenej 30-tisíc ľudí. Moderátori ho premenovali na námestie hokejovej revolúcie. Naposledy bolo vraj takto plné v novembri 1989.

Hlavná stanica zažívala už od rána s každým novým vlakom nápory skandujúcich fanúšikov z celého Slovenska. Tí sa peši po Štefánikovej ulici presúvali do centra. Sprevádzali ich trúbiace autá, z ktorých viali slovenské zástavy, šály alebo bielo-modro-červené stuhy.

Dav na námestí zabávali hudobníci, ale aj veľkoplošná obrazovka, na ktorej premietali dôležité momenty finálového zápasu. Ľudí v teplom počasí oblievali vodnými delami, mnohí z nich však aj tak omdlievali. Najmä vpredu a po krajoch davu, kde bola neznesiteľná tlačenica.

Okrem záchranárov mali prácu aj policajti. Neustále upozorňovali deti, ktoré vyliezali na elektrické stĺpy alebo dopravné značky, odkiaľ chceli lepšie vidieť. Keď prišli hokejisti, deti sa rôznym spôsobom dostali až na steny domov, niektorí ľudia vyliezli na stromy alebo strechy stánkov s pivom a hamburgermi. Mamička svoje dve asi štvorročné ratolesti posadila na poštovú schránku. Davom sa prechádzala princezná v čiernych šatách, ktorá každému rozdávala malú zlatú hviezdičku – pre šťastie.

Ľudia si na každý voľný kúsok tela napísali Slovensko, Bondra, Šatan alebo Majstri. Niektoré „modely“ pobavili aj policajtov. Tí si po dlhšom váhaní potriasli rukou s veselou ženou a jej dieťaťom, ktorá ich o to v zjavne dobrej nálade prosila. Výroky „Nech žije polícia“ ich pobavili a neurazili.

Tešili sa aj zahraniční turisti, mali zážitok navyše

So Slovákmi sa tešili aj zahraniční turisti, ktorí si s úsmevom nahrávali slovenskú radosť na videokameru. Postarší rakúsky párik uznanlivo kýval hlavou nad celou atmosférou. Videokamery a fotoaparáty mala väčšina ľudí.

Po príchode celého nášho tímu asi o štvrť na tri sa dav dostal do varu. Hokejisti otvorili niekoľko fliaš šampanského a v dobrej nálade si s divákmi zaspievali slovenské ľudové pesničky Vysoký jalovec, Macejko alebo Slovenské mamičky. Hlavnými spevákmi boli najmä Miroslav Hlinka a Ján Lašák. Ľuďom sa za priazeň poďakoval Peter Šťastný, Ján Filc, Miro Šatan aj nový „boh“ Peter Bondra. Ten chcel ísť z Göteborgu priamo do Washingtonu, ale kvôli fanúšikom sa zastavil aj v Bratislave. Z politikov nebol na pódiu nikto.

Mestská hromadná doprava včera skolabovala

Počas osláv skolabovala najmä mestská hromadná doprava. Električky v centre mesta museli spomaliť kvôli davom ľudí. Autobusy premávali nepravidelne. Ľudia zase úplne ignorovali predpisy. Pred Prezidentským palácom chodili všetci cez prechod pre chodcov aj na červenú. Autá zastavovali slovenskými zástavami.

Hokejisti odišli asi po pol hodine. Väčšina ľudí sa rozišla do okolitých ulíc, tvrdé jadro však zostalo na námestí a pokračovalo v oslavách. Na uliciach sa oslavy prejavili neporiadkom – porozbíjané fľaše, odpadky a z každého rohu vanul nepríjemný zápach. V každej časti mesta však bolo stále počuť „Slovenskóóó.“

Kto z politikov išiel na hokej? Najviac ich bolo z SDĽ

Na finálovom zápase hokejových majstrovstiev sveta sa oficiálne objavili okrem slovenského prezidenta Rudolfa Schustera najmä politici z SDĽ. Vedľa prezidenta sedel v hľadisku predseda parlamentu Jozef Migaš a podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, zápas videli aj minister školstva Peter Ponický a riaditeľka sekcie športu na ministerstve školstva Mária Ďurišinová. Ľavičiarov dopĺňal predseda KDH a podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský.

Do Švédska necestoval po dohode s prezidentom premiér Mikuláš Dzurinda a oficiálne to bola cesta prezidenta. „Mali sme sedem lístkov pre Kanceláriu prezidenta a v prípade ostatných to bol ich problém či sa dostanú do haly, alebo nie,“ povedal hovorca prezidenta Ján Füle. Podľa neho sa nemusel robiť žiaden výber, pretože ktorý politik zavolal, ten išiel. (rf, mož)