ROŽŇAVA – Úžerníctvo je jedným zo súčasných spoločenských fenoménov. Týka sa najmä príslušníkov rómskeho etnika, ktorí sú na najnižšom stupni sociálneho postavenia a svoju situáciu dokážu sami zmeniť iba veľmi ťažko, ak vôbec. „Spolupracujeme aj s policajnými orgánmi, aby sme úžerníkov vypátrali. Vieme ich odhaliť. Nevieme však Rómov donútiť, aby ich identifikovali,“ hovorí predseda Kultúrno-výchovnej organizácie Roma-Gemer Jozef Červeňák.
Porušovanie platných zákonov úžerníkmi je evidentné, na ich usvedčenie je pripravená aj polícia, ale problémom sú samotní Rómovia, ktorí sa do sietí zdieračov natoľko zamotali, že sa páchateľov boja.
Ak niet žalobcu, niet ani vinníka a policajti konať nemôžu. Vzniká tu priestor pre rómske organizácie, aby presvedčili postihnutých, že musia prehovoriť.
Podľa J. Červeňáka budú na to, aby sa ostatným otvorili oči, možno stačiť dva alebo tri prípady, keď sa úžerník dostane za mreže.
„Fenomén úžerníctva je taký rozšírený, že niektoré rodiny sú zadlžené na dve alebo tri generácie dopredu. Treba veľmi rýchlo konať,“ povedal.
Podľa J. Červenáka majú informácie, že do rómskej komunity v Dobšinej prišiel vybrať dlžobu od rómskej ženy mestský policajt. „Chodí do osady každý mesiac v čase vyplácania sociálnych dávok a z pozície sily i vyhrážkami zinkasuje určitú sumu. Prípad sme oznámili na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Dobšinej. Ten človek zrejme pre niekoho pracuje a zneužíva svoje postavenie mestského policajta. O tento prípad sa budem zaujímať osobne,“ uviedol.
V čase vyplácania sociálnych dávok nie je problém prichytiť úžerníka priamo pri čine, je to známy obraz pred každou poštou, ale poškodený musí s policajnými orgánmi spolupracovať. Navyše sa úžerníci modernizujú – majú svoju sieť vyberačov, takže polícia prichytí pri čine väčšinou iba malé ryby. „Ak však vieme, ktorí sú úžerníkmi, môžu sa orgány činné v trestnom konaní pozrieť na ich majetkové pomery. Majú nové domy, drahé autá a pritom sú nezamestnaní. Ak podnikajú, nie je problém preveriť ich podnikateľské aktivity,“ skonštatoval J. Červeňák a dodal: „Vo väčších mestách ide o milióny korún. Sú to štátne zdroje, ktoré prichádzajú na pomoc sociálne slabým. Neprichádzajú preto, aby títo ľudia boli ešte slabší. Tieto extrémy nemôžu rómske mimovládne organizácie vyriešiť. Nie je to ich úloha, ale môžu pomôcť. Ak sa Rómovia neboja konkrétne identifikovať skínov, že ich napadli, nech neváhajú označiť aj svojich vlastných. Najmenej deväťdesiat percent úžerníkov sú Rómovia.“
PETER KARPÁTY
