
Niektorí Rómovia sa prihlásili k rómskej národnosti, iní dávajú prednosť slovenskej. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BANSKÁ ŠTIAVNICA – Pre Elišku Schneiderovú, študentku Katedry rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, je sčítanie obyvateľov dobrou možnosťou, ako poznávať rómsku mentalitu a spôsob života.
Štiavnická mestská časť Šobov, kde Rómovia žijú v troch zdevastovaných panelákoch, je dobrou školou. Eliška mohla po včerajšku konštatovať, že Rómovia dobre spolupracujú a súhlasia, aby s nimi sčítací komisár vyplnil všetky potrebné údaje.
„Sčítacie hárky v rómskom jazyku však väčšina z nich odmietla, lebo im nerozumie. Komisár preto zväčša vyplňuje hárky v slovenskom jazyku spolu s nimi,“ povedala nám E. Schneiderová. Niektorí sa prihlásili k rómskej národnosti, iní dávajú prednosť slovenskej.
Na Šobove žije okolo 130 Rómov, z nich sú zamestnaní iba piati. Komisári ich stereotypný život zmenili aspoň na chvíľu, a tak väčšina z nich využíva možnosť posťažovať sa na svoje bývanie. Bytovky sú zdevastované, niekoľko rómskych rodín žije dokonca v pivniciach v neopísateľných podmienkach. Deti majú do školy ďaleko, a hoci na Šobov jazdí autobus, nie vždy dokáže vziať všetky deti, lebo býva preplnený.
Rómov zo Štiavnice nasťahovali na Šobov do bývalých baníckych bytoviek pred deviatimi rokmi. Odvtedy sa vraj mesto o bytovky nestará a životná úroveň ich obyvateľov z roka na rok klesá. Rómovia už dokonca spísali petíciu primátorovi, no nedostali na ňu odpoveď. Každá minca má však dve strany. Šobov naozaj patrí medzi najzanedbanejšie časti mesta, no výraznou mierou sa na tom podieľajú samotní Rómovia. V čase, keď im bytovky odovzdávali, boli v relatívne dobrom stave. Za deväť rokov ich dokázali zničiť.
Ladislava Komorníková je „gadžovka“ a jej byt žiari čistotou. Medzi Rómami žije už deväť rokov a netúži po inom, ako dostať sa odtiaľ preč. Život medzi Rómami je podľa nej veľmi ťažký a v prevažnej miere si môžu za svoj životný štýl sami.
KVETA FAJČÍKOVÁ