Francúzske voľby otriasli tamojším politickým systémom a odhalili obrovskú priepasť medzi politickou elitou a voličmi, takou typickou pre Slovensko. V Holandsku túto priepasť už aj jeden volič preskočil – politika, ktorého nechcel voliť, jednoducho zastrelil.
Ak to takto pôjde ďalej, v deň nášho vstupu už únia vôbec nemusí byť tým, do čoho sme chceli vstúpiť, a stane sa tým, čomu sme práve členstvom v nej chceli uniknúť.
Napríklad francúzskej voľbe Chiraca dnes musíme rozumieť lepšie ako ktokoľvek zo všetkých štátov únie. Zažili sme ju pred troma rokmi pri voľbe nášho prezidenta, keď sme nehlasovali zaňho, ale proti Mečiarovi. To, čo vtedy vyzeralo ako slovenské historické prekliatie, je dnes, žiaľ, európsky model.
Napriek tomu si myslím, že neradostný vývoj v štátoch únie nám môže prospieť. Môže nám pomôcť získať nepoznané sebavedomie a z neho pre nás vyplynie doteraz nepoznaný význam malého štátu v strednej Európe.
Názorný príklad zlyhávania európskych elít je pre nás dôležitou lekciou z politiky, ktorú by neboli bývali nahradili nijaké semináre v Bruseli ani stovky hodín televíznej kampane o výhodách nášho vstupu do únie. Až teraz je to úplne jasné: Európa potrebuje našu pomoc.
Hrozba nástupu európskej krajnej pravice a populistov začína byť taká veľká, že výsledok napríklad slovenských volieb prestáva mať lokálny význam, nemali ho napokon už ani maďarské voľby. Európskej únii už nebude pre vlastnú ochranu stačiť jednoducho neprijať za člena štát, v ktorom bude vládnuť Mečiar s Ficom. Únia dnes potrebuje pre svoju ochranu viac: rozšíriť sa a posilniť svoju demokraciu napríklad aj o jeden malý štát, v ktorom voliči vládu Mečiara s Ficom odmietnu.
Autor: Martin M. Šimečka
