BRATISLAVA - Rozdiel životnej úrovne Slováka a občana inej krajiny OECD je stále priepastný. Keď Američan zaplatí doma za nákup jeden dolár, za rovnaký tovar u nás utratí 13 korún 60 halierov. Kurz týchto dvoch mien je pritom oveľa vyšší. Podhodnotená koruna spôsobuje, že sa priemerný Slovák cíti v zahraničí chudobný, no priemerného Američana vnímame na Slovensku ako bohatého.
„Východisková pozícia Slovenska je v tomto smere najhoršia nielen spomedzi krajín OECD, ale je horšia aj v porovnaní s krajinami, ako sú Macedónsko, Slovinsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko aj Litva,“ hodnotí paritu kúpnej sily ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Za posledných šesť rokov vzrástli na Slovensku ceny o 54,6 percenta. Najväčší podiel na celkovom zdražovaní mali regulované ceny - nájom, voda, elektrina a plyn stáli vlani o 135,5 percenta viac ako v roku 1995. Rast platov bol pomalší ako zdražovanie, životná úroveň ľudí preto klesala. Reálna mesačná mzda vzrástla až v minulom roku.
Zatiaľ čo sú ceny v slovenských obchodoch trikrát nižšie ako vo vyspelom svete, na výplatných páskach máme v priemere až osemkrát nižšie číslo ako ľudia v iných vyspelých krajinách. „V súvislosti s prístupovým procesom bude potrebné prehodnotiť doteraz často frekventovanú myšlienku o komparatívnej výhode nízkej ceny práce vo vzťahu k členským štátom Európskej únie,“ upozorňuje správa ministerstva práce.
Nízke platy súvisia podľa odborníkov s nevýkonnosťou celej ekonomiky, ktorá má korene vo vysokej miere nezamestnanosti a v nízkej konkurencieschopnosti slovenských firiem. Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa má na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom len polovičnú hodnotu. Po prepočítaní HDP cez výmenný kurz, klesne hodnota toho slovenského na šestinu priemeru v OECD.
Pri rozdielnej ekonomickej situácii regiónov sú na Slovensku zreteľné aj rozdiely v životnej úrovni domácností. Správa ministerstva práce odvolávajúca sa na štatistiku rodinných účtov konštatuje, že „najvyššiu životnú úroveň majú domácnosti žijúce v bratislavskom regióne s priemerným čistým mesačným príjmom takmer 8900 korún na člena domácnosti“.
V Žilinskom a Trenčianskom kraji rodiny so svojimi príjmami zrejme nevystačia na úhradu bežných výdavkov a vyberajú zo svojich účtov viac, ako do nich vkladajú. Paradoxne najviac usporia domácnosti s najnižším príjmom, žijúce v Prešovskom kraji.
Spomedzi sledovaných domácností práve v regiónoch s najnižšími príjmami je najviac vlastníkov rodinných domov. „Je to skôr obraz bytofondu daného regiónu a predovšetkým možnosť prilepšiť si naturálnym hospodárením,“ vysvetľuje správa ministerstva práce, s ktorou sa včera zoznámil celý vládny kabinet.
