BRATISLAVA - Billboardy, okrúhle stoly, mítingy, fotky s programom strán - na to všetko stavajú hlasovchtivé politické strany pred voľbami. Bežný volič však nie vždy obľubuje to, čo mu politici v predvolebnej kampani ponúkajú.

Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky o názoroch voličov na jesenné parlamentné voľby vyplýva, že najobľúbenejšie sú mítingy a diskusie. Predvolebné mítingy a stretnutia s politikmi vyhovujú 42,5 percenta, okrúhle stoly politikov v televízii alebo v rozhlase 42,3 % a prijateľná je ešte reklamná kampaň strán na televíznych obrazovkách.

Doma ich nechceme

Najnegatívnejšie postoje vyvoláva volebná kampaň predierajúca sa do nášho súkromia - prekáža väčšine opýtaných. A práve na kampaň „od dverí k dverám“ sa chystá HZDS, KDH.

Tretine ľudí prekáža, ak si volebné letáky a propagačné materiály nájdu vo svojich schránkach, 17,2 percenta ľudí prekážajú volebné plagáty, billboardy a letáky. Väčšinou len negatívne postoje vyvoláva agitácia na pracovisku.

Podľa výskumu je menej účinná reklamná kampaň v rozhlase a na stránkach tlače.

Na koho ľudia dajú

Na Slovensku prevláda „tzv. rodinný model“ voliča. Ľudia pri svojom rozhodovaní dajú skôr na názor ľudí vo svojom najbližšom okolí, ako na názor, ktorý sa im snaží „vtlačiť“ politik. Až polovica respondentov, najčastejšie ženy, prvovoliči a dôchodcovia, sa vo voľbách riadia tým, čo im poradia najbližší rodinní príslušníci.

Viac ako tretina si dá poradiť od najbližších priateľov a známych. Podstatne menej už dokáže ľudí osloviť politik či politička - tí ovplyvnia len 26,1 percenta. Na názor obľúbeného politika dajú najčastejšie ľudia z Bratislavy a Košíc, vysokoškolsky vzdelaní, manažéri.

Favoriti

Ešte menšia časť populácie sa nechá ovplyvniť politickým názorom „verejných autorít“. Napríklad novinári ovplyvnia skôr stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života ovplyvnia 8,8 percenta populácie, skôr však mladšiu generáciu a ľudí s nižším vzdelaním. Za najdôveryhodnejšieho pre túto skupinu ľudí sa považuje herec Ladislav Chudík.

Každá veková skupina má svojho favorita. Najmladší voliči by dali napríklad na radu speváka Jozefa Ráža, humoristu Júliusa Satinského či speváčky Jany Kirschnerovej. Hoci, ako nedávno Kirschnerová priznala: „Nepozerám televíziu, pretože by mi zabrala veľa času a zbytočne by ma rozptyľovala. Rovnako nič nečítam. Ani noviny. Odvádzali by mi moju pozornosť.“

Medzi ľuďmi, čo ovplyvňujú volebné rozhodovanie, sú, hoci minimálne, aj známi športovci. Na radu miestneho farára dajú najčastejšie dôchodcovia na dedinách.

Dôležité je však aj to, že každý piaty občan vo svojich volebných rozhodnutiach nedá na nikoho a riadi sa vlastným rozumom.

Výskum prebehol od 19. do 26. februára 2002 na vzorke 1048 respondentov.

Slováci chcú ísť voliť

Občania majú záujem o účasť na jesenných parlamentných voľbách. Zúčastniť sa na nich mieni 69 percent voličov, 21 percent hovorí, že sa na voľbách pravdepodobne alebo určite nezúčastnia a 10 percent opýtaných zatiaľ odpovedať nevedelo.

Najvyšší nezáujem o voľby je u mladých ľudí vo veku 18 - 24 rokov, u ľudí so základným vzdelaním, u nekvalifikovaných pracovníkov a u nezamestnaných.

Kde najviac, kde najmenej

Rozdielne sa k voľbám stavajú aj obyvatelia rôznych regiónov. Najväčšia účasť na voľbách sa predpokladá u obyvateľov Bratislavského a Nitrianskeho kraja, najviac špeciálne v mestách v Bratislave a Košiciach a naopak, najväčší nezáujem o voľby je medzi obyvateľmi Prešovského a Žilinského kraja.

IVO zisťovalo aj to, čo by ľudí, ktorí zatiaľ nechcú ísť voliť, presvedčilo zmeniť svoj názor. S tretinou nepohne už asi nič.

Približne 7 percent by sa dalo presvedčiť len prudkým zlepšením životnej situácie.

Pre 13 percent nevoličov by impulzom na zmenu rozhodnutia mohli byť nové tváre v politike, iní politici.

MIRKA HOROBOVÁ