BRATISLAVA - Na Slovensku je 32 krytých zimných štadiónov a oproti zahraničným sú v dosť biednom stave. Výnimkou je azda iba najväčší - bratislavský štadión Ondreja Nepelu (7455 divákov), kde hráva Slovan. Aj tomu však chýba v porovnaní so špičkovými hokejovými stánkami veľmi veľa.
Na štadiónoch, kde hrávajú extraligové kluby, sú nepohodlné sedačky, zlé a zastarané informačné tabule, o veľkých obrazovkách pod strechou môžu naši diváci iba snívať (aj keď v Bratislave už dlho visia, ale nefungujú), v bufetoch s drahými párkami a čajom je večne plno ľudí a nie je kde si pohodlne sadnúť, na záchody bez papiera treba čakať v dlhých radoch a na mnohých štadiónoch je nevhodné ozvučenie.
„Našim štadiónom chýba veľmi veľa. Majú malé šatne, slabé je vybavenie sociálnych zariadení, regenerácie, posilňovní. Na štadióne by mala byť práčovňa, sušiareň, a to mnohé nemajú,“ tvrdí šéf štadióna v Košiciach Vladimír Kanuščák. „Obrovský rozdiel oproti zahraničiu je v komforte pre divákov. U nás sa diváci tlačia úzkymi vchodmi, chodbami, tribúnami, nemajú svoje miesta. Ak by mali štadióny spĺňať všetky kritériá, tak okrem Bratislavy, Trenčína, Popradu, Spišskej Novej Vsi a Zvolena by neprešiel ani jeden,“ hovorí.
„Náš štadión prešiel rekonštrukciou. Snažíme sa, aby sa priblížil aspoň európskym špičkovým štadiónom, ale stále to nie je ono. No aj tak sa podmienky na našom štadióne s tými, ktoré majú iné slovenské kluby, nedajú porovnať,“ hovorí šéf bratislavského štadióna Ondreja Nepelu Jozef Brezina.
Štadión má úplnú rehabilitačnú linku, šatne na vysokej úrovni. „To sa o iných štadiónoch, keď nepočítame Zvolen, Trenčín, nedá povedať.“
Bratislavský zimný štadión patrí medzi najstaršie u nás. Prví korčuliari na ňom jazdili už v roku 1940, zastrešili ho v roku 1958. V posledných desiatich až pätnástich rokoch postavili štadióny v Humennom, Trebišove, Senici, Nových Zámkoch, Prievidzi, v bratislavskej Dúbravke. Všetky sú menšie, nie dokonalé pre špičkový hokej.
Ešte horšie je to v nižších súťažiach. „V našej žiackej druhej lige má zo siedmich mužstiev iba jedno krytý štadión. Už aj v Maďarsku bude pomaly v každom tridsať-štyridsaťtisícovom mestečku. Najväčší problém na našich štadiónoch, kde hrávame my, je osvetlenie a rolba,“ hovorí tréner hokejovej mládeže v Lučenci Pavol Sekerka. „Keď je veľká zima, rolba na nekrytom štadióne často ani nenaštartuje. Ešteže rodičia a organizátori sú schopní odhádzať sneh lopatami. Otvorené štadióny majú dvadsaťpäť a viac rokov a ich stav tomu zodpovedá.“ (rf)
