BRATISLAVA - Tri mesiace po traume na olympiáde v Salt Lake slovenskí hokejisti znovu zjednotili národ. Na svetovom šampionáte vo Švédsku sa zišli všetci dostupní najlepší profesionáli z milionárskej NHL. Sympatickým tvorivým štýlom prezentujú slovenský talent a kriesia celospoločenskú „blbú náladu“.

Prvýkrát v histórii sme na majstrovstvách sveta skončili lepšie než Česi, znovu sa skloňuje slovenská hokejová škola a metodika.

Kým Bondra, Pálffy, Šatan si vo svete vydobyli absolútne uznanie a rozprávkové zmluvy, u triezvych odborníkov rastú obavy, aby táto garnitúra odchovaná doznievajúcim plošným systémom štátnej starostlivosti z totalitnej éry, našla nasledovníkov.

„Dnes sa nerobí výber talentov, ale nábor detí solventných rodičov,“ smúti skúsený popredný odborník Ján Starší, strojca dvoch československých titulov majstrov sveta. „Formálne sme síce udržali systém centier talentovanej mládeže so športovými triedami. Finančná podpora od štátu však nepokrýva ani náklady na autobus.“

Nie náhodou v posledných rokoch vo veľkých slovenských mestách nevyrastajú žiadne talenty formátu NHL. Medzi synkov bohatých oteckov sa obyčajné deti ťažko dostávajú. A tie mávajú pre hokej zväčša ideálnu výbavu priebojnosti, dravosti a hladu po zlepšení životných podmienok. Aj hokej je naším zrkadlom.

„Mladých chlapcov chodí stále menej. Po sídliskách vidím, že hokej sa hrá veľa, takisto ako kedysi. Deti síce na štadión aj prídu, ale hneď sa otočia, lebo nemajú výstroj. Je to smutný pohľad,“ hovorí mládežnícky tréner v Lučenci Pavol Sekerka. V typicky hokejových mestách záujem o hokej je, ale pokles sa očakáva aj tam.

„Výstroj pre deti stojí okolo desať-dvanásťtisíc. U nás mladší a starší žiaci dostanú výstroj, aj keď starší, ale problémom je prípravka. V mnohých kluboch je trend, že sa s deťmi, ak nemajú výstroj, ani nebavia.“ V minulosti každý malý hokejista aspoň základný výstroj dostal .

„Sú ročníky, v ktorých je menej mladých hokejistov, ale v takom hokejovom meste ako Martin závisí aj od trénerov mládeže, či sú osobnosti a aké aktivity robia. Nemáme tu zatiaľ až také problémy, ako v menších mestách, ktoré hrajú nižšie súťaže,“ hovorí riaditeľ klubu MHC Martin Jaroslav Dzurec. Zatiaľ tu nehrajú hokej len deti bohatých rodičov, ale Dzurec pripúšťa, že Slovensko k tomu smeruje a ak nepomôže štát, nevyhneme sa úbytku talentov.

„Do hokeja ekonomika vstupuje dosť výrazne. Prevažnú časť mládežníckeho športu platia rodičia a každý rodič keď má platiť od výstroja cez cestovné až po ubytovanie na turnajoch, si rozmyslí, či dá dieťa na hokej,“ tvrdí Dzurec. Podľa neho môže byť v budúcnosti problém aj s kvalitnými trénermi mládeže. „Tréner trávi s deťmi na štadióne niekoľko hodín, obetuje soboty, nedele. A nie všetky kluby dokážu trénerov primerane odmeniť. Tí si často sami musia platiť drahé trénerské školenia a aj tréner potrebuje korčule. V Martine žijeme z podstaty, lebo máme silnú stabilizovanú trénerskú základňu, ale z celoslovenského hľadiska mám pocit, že v posledných piatich rokoch výchova trénerov ustala.“

Môže sa stať, že slovenský hokej bude tým slabší, čím viac budú musieť rodičia platiť. Prirodzené talenty na rybníkoch vyrastú, ale zo štadiónov budú odchádzať, konkurencia oslabne a kvalita bude upadať. Ak budú môcť hrať len deti bohatších rodičov, nemusí to s naším hokejom skončiť dobre.

„O tomto sa veľmi ťažko rozpráva. Deti bohatších rodičov sú dobre vystrojené, ale keď nemajú talent a najmä vôľové vlastnosti, pri prvých neúspechoch príde nechuť. Chvalabohu, u nás sú aj deti z bohatších rodín šikovné, darí sa im i po prestupe,“ hovorí Sekerka. (ju, rf)