Brusel 9. mája (TASR) - Európski politici majú plné ústa rečí o tom, ako podporujú rozšírenie, aké dôležité bude znovuzjednotenie Európy, ktorá bola dlhé roky nespravodlivo rozdelená na dva svety. Keď však reč príde na financovanie rozšírenia, každý hľadí už len na svoj rozpočet a každé euro sa zdá na tento projekt priveľa.
"Kto chce zaplatiť za rozšírenie? Správna odpoveď je - nikto," píše v novom dokumente prestížne bruselské Stredisko pre európske politické štúdie (CEPS).
Členské krajiny, ktoré dnes dostávajú zo spoločného rozpočtu EÚ viac peňazí, ako do neho platia, zdôrazňujú, že by bolo nespravodlivé financovať prijatie nových členov znížením podpory pre chudobných. Súčasní tzv. čistí platitelia zasa tvrdia, že ich občania jednoducho neakceptujú žiadny nárast ich už i tak vysokých príspevkov do rozpočtu únie.
Koľko bude teda rozšírenie stáť? Správna odpoveď je podľa CEPS nasledovaná: toľko, koľko členské štáty odsúhlasia, že na rozšírenie poskytnú. Oni musia totiž schváliť rozpočet.
Aké by teda boli náklady na rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy, keby s nimi únia zaobchádzala ako s terajšími členmi, teda keby im priznala plnú výšku podpôr zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a štrukturálnych fondov určených pre zaostávajúce regióny?
Čo sa týka CAP, viacero štúdií odhadlo pre osem krajín strednej a východnej Európy (SVE), s ktorých vstupom sa ráta v roku 2004, náklady na približne desať miliárd eúr ročne. Pri štrukturálnych fondoch, ktoré môže každá krajina čerpať len do výšky štyroch percent svojho HDP, sa dá odpočítaním príspevkov do rozpočtu vypočítať tiež suma pod desať miliárd eúr ročne.
Situácia okolo štrukturálnych fondov je zdá sa bez väčších sporov. Kandidátske krajiny viac-menej súhlasia s limitom štyroch percent HDP, pretože si uvedomujú, že využívanie ponúkaných fondov je náročné na kvalitné projekty a spolufinancovanie. Kameňom úrazu v rokovaniach však bude poľnohospodárstvo, najmä priame platby pre roľníkov.
Tie pôvodne vznikli ako kompenzačné platby, ktoré mali farmárom vyrovnať straty za znižovanie cien v súvislosti s ostatným kolom reformy CAP. Súčasné členské krajiny preto argumentujú, že noví členovia nemajú nárok na priame platby, pretože u nich budú ceny po vstupe do EÚ naopak stúpať.
Kandidáti však oponujú, že takéto nerovné zaobchádzanie vážne naruší konkurencieschopnosť ich roľníkov, ktorí sú už teraz chudobnejší a menej efektívni, a po vstupe budú musieť súťažiť s farmármi dostávajúcimi z EÚ vysokú finančnú podporu.
CEPS očakáva, že nakoniec zrejme zvíťazí tento argument. Pri akejkoľvek inej ekonomickej aktivite by totiž bola nemysliteľná situácia, kde by jedna strana dostávala masívnu podporu z EÚ a druhá nič. Koľko teda budú priame platby pre farmárov SVE stáť? Najlepším odhadom je šesť miliárd eúr ročne.
Je to veľké aj malé číslo, píše CEPS. Veľmi veľké preto, že predstavuje asi polovicu pridanej hodnoty poľnohospodárstva všetkých ôsmich krajín SVE. Je to však "zrnko hrášku" v porovnaní s HDP dnešnej európskej pätnástky, ktorý je okolo 8000 miliárd eúr, a "vrecko hrášku" v porovnaní s ročným rozpočtom EÚ v hodnote takmer 100 miliónov eúr.
Skutočnosť, že priame platby budú veľmi dôležité pre farmárov (najmä v Poľsku) naznačuje, že budú o ich získanie veľmi tvrdo bojovať. Z pohľadu rozpočtu EÚ však môžu predstavovať poslednú kvapku, ktorou pretečie pohár. Zdá sa, že z tohto hlavolamu vedie len jedna cesta: znížiť v priebehu času priame platby všetkým.
Berúc do úvahy, že dnešné priame platby pre 15 krajín predstavujú asi 25 miliónov eúr, stačilo by o 20 percent znížiť základ, z ktorého sa vypočítavajú. To by stačilo, aby mohli ostať priame platby nemenné a rovnako by sa zaobchádzalo s ôsmimi krajinami SVE a dnešnou pätnástkou.
Len malé zníženie v prípade EÚ by vytvorilo priestor pre veľmi významnú podporu z pohľadu nových členov. Inak neplodný boj o to, kto zaplatí rozšírenie, by tak konečne priniesol niečo pozitívne: mohol by viesť k zníženiu výdavkov na poľnohospodárstvo, ktoré je tak veľmi potrebné, tvrdia experti CEPS.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
