BRATISLAVA – Zastavenie rastu cien v marci bolo len dočasné. V apríli sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,4 percenta, ťahané hlavne zdražením benzínu, nafty a zeleniny. Napriek tomu je inflácia na Slovensku stále rekordne nízka. Svedčí o tom fakt, že v porovnaní s minulým rokom boli v apríli ceny tovarov spotrebného koša vyššie len o 3,6 percenta. Je to najnižšia hodnota inflácie od roku 1989.
Ak by sa vo svete nezvýšili ceny ropy, mohlo byť toto číslo ešte nižšie. Pohonné látky však boli v apríli o 7,5 percenta drahšie ako v marci, najmä v dôsledku napätia na Blízkom východe, k čomu sa pridala ešte politická kríza vo Venezuele. Analytici však predpokladajú, že tento mesiac sa už cena ropy tak prudko zvyšovať nebude, čo môže viesť k ďalšiemu spomaleniu medziročnej inflácie. Podľa ekonóma zo Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora bude rast tlmiť aj silnejúce euro oproti doláru, ktoré sa premieta do poklesu kurzu dolára oproti korune.
Druhým impulzom pre rast cien boli potraviny. Ani to však analytikov neprekvapilo. Je sezóna, v ktorej pravidelne rastú ceny zeleniny, predovšetkým zemiakov. Tentoraz spôsobila nová úroda zdraženie zemiakov o jednu štvrtinu. Miernejšie nárasty v kategóriách odevy a obuv a hotely a reštaurácie pripísali ekonómovia tiež sezónnosti.
Uplynulých dvanásť mesiacov prinieslo najvyššie zdraženie alkoholu a tabaku a služieb pôšt a telekomunikácií. „Obe tieto kategórie majú regulované ceny. To len potvrdzuje často spomínaný fakt, že najväčším inflačným zdrojom sú štátne zásahy v podobe úprav cien a daní,“ povedal analytik z UniBanky Viliam Pätoprstý.
Inflácia sa podľa analytikov vyvíja stále priaznivo. Na rast cien výraznejšie netlačí ani zvýšený záujem ľudí o kúpu tovarov a služieb, ani náklady výrobcov. Najväčší vplyv majú a v najbližšom období aj budú mať ceny pohonných látok a potravín.
V ďalších mesiacoch nás čaká pomalšie zvyšovanie cien, tvrdia analytici. Oproti obdobiu spred roka sa bude asi pohybovať na rekordne nízkej úrovni troch percent. S blížiacim sa koncom roka sa zrejme inflácia opäť mierne zrýchli nad štyri percentá. „V lete alebo začiatkom jesene, navyše môžu ľudia pre neistotu z výsledku volieb viac kupovať predmety dlhodobej spotreby, takže nevylučujeme zvýšenie dopytových tlakov,“ upozornil Pavol Ondriska zo Slávie Capital.
Priaznivý vývoj inflácie je v rozpore so súčasnou úrokovou politikou Národnej banky Slovenska. Jej kľúčová dvojtýždňová sadzba je dvakrát vyššia ako inflácia. Úrokové miery centrálnej banky by boli podstatne nižšie, ak by nebol schodok v zahraničnom obchode problémový. NBS však nedávno sadzby naopak zvyšovala, pretože podľa nej vláda nerobí dosť pre obnovenie stability ekonomiky. „Ak vláda dokáže udržať disciplínu vo verejných financiách a zvýšenie sadzieb zmierni vonkajšiu nerovnováhu, možno v závere tohto, alebo v priebehu budúceho roka počítať s návratom k znižovaniu sadzieb,“ myslí si Mário Blaščák z Ľudovej banky.
JANA BRONDOŠOVÁ
