
Prvý dotyk spotrebiteľov s Európskou úniou bude drahý. Zdvihnú sa najmä ceny benzínu, alkoholu, cigariet, elektriny či plynu. Po dvoch či troch rokoch však začnú rásť aj reálne mzdy a kúpyschopnosť Slovákov sa začne približovať Európanom. FOTO – TASR
BRATISLAVA – Po vstupe do Európskej únie sa naša životná úroveň dočasne zníži. Viacerí odborníci sa na utorkovom seminári o vplyve integrácie na ekonomiku Slovenska zhodli, že bezprostredne po vstupe môžeme čakať prudké zvyšovanie cien. Rast platov by mal za zdražovaním meškať niekoľko rokov.
„Reálne mzdy asi budú ešte dva roky po vstupe do únie nižšie ako krátko pred ním. Potom sa situácia začne prudko zlepšovať a v dlhodobom horizonte začneme v životnej úrovni dobiehať európsky priemer,“ predpokladá Richard Outrata zo Slovenskej akadémie vied.
Konkrétnu predstavu o negatívnych krátkodobých dosahoch vstupu do únie nemá ani vláda. Dala preto Slovenskej akadémii vied vypracovať štúdiu, ktorá je dnes takmer hotová.
Podpredsedníčka vlády pre ekonomiku Mária Kadlečíková ešte nevie presne kvantifikovať, aké zdražovanie nás čaká. „V Česku majú už takúto štúdiu hotovú, a píše sa tam o dvanástich percentách. Myslím, že sa v tomto od nich veľmi nebudeme líšiť. Samozrejme, sú aj optimistické varianty, ktoré predpokladajú päť– až sedempercentný rast cien,“ skonštatovala Kadlečíková.
Veľa však bude záležať na prechodných obdobiach na zvyšovanie spotrebných daní alebo regulovaných cien. Prechodné obdobia by mali cenový šok stlmiť a zdražovanie rozdeliť na niekoľko rokov.
Analytici sa zhodujú, že zdražovanie sa bude v prvých rokoch týkať hlavne regulovaných cien. Zvýšia sa teda ceny elektriny, tepla, plynu, budeme platiť vyššie vodné a stočné. Nepovšimnuté podľa niektorých z nich nezostanú ani spotrebné dane z uhľovodíkových palív, tabakových výrobkov alebo alkoholu.
Hrubý domáci produkt Slovenska na jedného obyvateľa dnes nedosahuje ani polovicu priemeru európskej pätnástky. Súhrnná produktivita práce je u nás takisto polovičná. Cenová hladina asi tretinová. Súčasťou vyrovnávania sa životnej úrovne s Európskou úniou po našom vstupe by teda mal byť najmä rast produktivity, ktorý vyvolá tlak na prepúšťanie v podnikoch.
Kadlečíková v tejto súvislosti nevylučuje zvýšenie miery nezamestnanosti po vstupe až na 30 percent. Podľa nej sa v tomto zistení skrýva „odkaz pre vládu“ v oblasti politiky zamestnanosti. Úsilie by sa malo sústrediť najmä na urýchlené budovanie služieb a infraštruktúry, pretože do tejto oblasti inak začnú po vstupe do únie v zvýšenej miere prenikať zahraniční podnikatelia.
TOMÁŠ VELECKÝ