* Trestné činy spáchané počas komunistického totalitného režimu by mali byť stíhané a potrestané podľa štandardného trestného zákon. Ak trestný zákon ustanovuje premlčacie lehoty pre niektoré trestné činy, môže byť rozšírený.
* Je prípustné súdne konanie a potrestanie osoby za čin alebo konanie, ktoré v čase spáchania nepredstavovali trestný čin podľa vnútroštátneho práva, ale boli považované za trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi.
* Keď osoba konala tak, že zjavne porušila ľudské práva, jej odvolanie sa na to, že konala podľa rozkazov, nesníma ani zákonnosť, ani individuálne zavinenie.
BRATISLAVA – Cibulkov zoznam spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti zverejnený na internete je prepisom originálnych registrov bývalej ŠtB. Osoby, ktoré sú v ňom evidované v jednotlivých kategóriách, teda s bývalou tajnou službou naozaj spolupracovali. V zozname však nie sú zaznamenané mená všetkých bývalých eštebákov.
Povedal to riaditeľ Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu Marián Gula.
Jednotlivé osoby sú v Cibulkovom zozname rozdelené do kategórií dôverník, rezident, držiteľ konšpiračného bytu, tajný spolupracovník a agent. Gula upozornil, že kategória dôverník bola ešte koncom roku 1992 vyňatá z vtedy platného lustračného zákona. V Cibulkovom zozname, prístupnom na adrese www.cibulka.com, však zostala.
Prečo sú tajné?
Prístup k oficiálnym materiálom ŠtB podľa Gulu v súčasnosti na Slovensku prakticky neexistuje. Vo všetkých okolitých postkomunistických krajinách sú archívy bývalých tajných služieb sprístupnené, dokonca nás už predbehli krajiny ako Bulharsko a Juhoslávia. Dokumenty tajnej komunistickej polície nie sú sprístupnené už len v Rusku, na Ukrajine a na Slovensku.
V Česku sa môže každý občan pozrieť do všetkých materiálov, ktoré o ňom ŠtB viedla, u nás je ich sprístupňovanie na nulovom bode. Uložené sú v depozite Slovenskej informačnej služby, respektíve v archívoch ministerstva vnútra. SIS zväzky nearchivuje, sú súčasťou jej informačných fondov. Nahliadnuť do nich môžu výlučne súdy. V porovnaní s Českou republikou, kde spisy bývalej ŠtB predstavujú približne 60- až 80-tisíc zväzkov, Gula predpokladá, že na Slovensku je ich približne 30- až 40-tisíc.
„To, že sú materiály po ŠtB tajné, vytvára podmienky na ich zneužívanie,“ hovorí Gula. K materiálom SIS nemá prístup ani on sám. „Povedali nám, že sú prístupné len po rozhodnutí súdu,“ dodal. Pritom rezolúcia Rady Európy z roku 1996 hovorí, že každý občan má právo pozrieť si spisy, ktoré o ňom viedla ŠtB.
Posledným pokusom, ako to dosiahnuť aj u nás, sú dva návrhy zákonov, ktoré sú v legislatívnom procese. Jeden predložil Ján Langoš a druhý pripravuje ministerstvo spravodlivosti. Langošov návrh zákona o pamäti národa upravuje podmienky na sprístupnenie všetkých dokumentov ŠtB a jej predchodcov z čias fašizmu od roku 1939 do 1989, kým v návrhu ministerstva spravodlivosti je to obdobie od roku 1948 do roku 1989. Langošov návrh navyše ráta so zriadením špeciálneho úradu podobne, ako je to v Česku, Poľsku, Nemecku alebo Maďarsku.
Ohrozená budúcnosť
Oddelenie na dokumentáciu zločinov komunizmu zriadil na svojom ministerstve Ján Čarnogurský po tom, ako sa ani v roku 1999 v parlamente nenašla politická vôľa na zriadenie samostatného úradu s vlastným rozpočtom a vyšetrovacími právomocami, ako to je v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Česku. Oddelenie vzniklo len rozhodnutím ministra a po voľbách môže rozhodnutím nového ministra zaniknúť. „Závisí len od politikov, či budú toto oddelenie akceptovať a či ho ponechajú,“ hovorí jeho šéf Marián Gula. Už dnes proti existencii oddelenia na ministerstve spravodlivosti protestuje predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
„Považujem to za súkromno-politickú korupciu. Pán minister to má ako svoj politický cieľ a míňa na to peniaze platcov dane, ktoré sú zákonom určené pre súdnictvo a väzenstvo.“ On sám nie je proti úradu ako takému. „Som za to, aby boli všetky zločiny zdokumentované,“ no podľa neho, „ak by bola politická vôľa“, mal by takýto úrad fungovať na základe zákona so samostatnou rozpočtovou kapitolou a pod kompetenciou ministerstva vnútra. Návrhov bolo niekoľko, ale „politická vôľa“ vždy zlyhala. (tasr, hr)
