a v utorok prišiel v Karlstade medzi novinárov s ďalším úlovkom. „Zápas s Kanadou bol po psychickej stránke určite najťažší v mojej kariére. Prehra by nás poslala domov,“ rozhovoril sa pár minút po štvrťfinálovom zápase v tlačovom stredisku v plnom výstroji, pot mu stekal po tvári.
Kanaďania podpichovali
Kritickú situáciu pri druhom góle Kanaďanov vykreslil rodák zo Zvolena emotívne: „Pýtal som sa Smytha, ktorému priznali gól: Kopol si puk? A on, že kopol. Neviem teraz, či to myslel, že ho kopol naschvál, alebo nie. On je však taký šikovný hráč, zrejme to spravil vedome, ale rozhodca potom tvrdil, že ak sa hráč dotkne puku nohou neúmyselne, gól platí. Teraz je to už jedno. Ale keby tento gól rozhodol o našom vyradení, veľmi, veľmi by nás bolel.“
Lašák patril k hrdinom stretnutia, viackrát podržal naše mužstvo. Chytil 28 z tridsiatich striel súpera. V poslednej minúte si zachoval železné nervy. „Za stavu 0:2 som si vravel, nič sa nedeje, máme silný mančaft, dá sa to ešte obrátiť. Vedel som, že nesmiem už pustiť žiadny gól, mohlo by to znamenať koniec. Kanaďania provokovali aj mimo ľadu, pri šatni podpichli slovami ako – vypadni, uhni – ale my ich už poznáme, a tak sme sa len smiali,“ vravel náš brankár s trojročnými skúsenosťami zo zámorského hokeja.
V záverečných sekundách za stavu 3:2 sa Lašák ocitol v paľbe striel, Kanaďania chceli pri power play bez brankára vyrovnať a vynútiť si predĺženie. „Súper tlačil, až som stratil prehľad o čase. Snažil som sa, aby som neprepadol. Nechcel som ísť von do bránkoviska, to by ma mohli pretlačiť. Držal som sa bránkovej čiary, aby som sa tam mohol zvaliť – nakoniec sa mi podarilo pokryť spodok a kanadský hráč nedorazil puk za môj chrbát. Uff, ešte teraz mi je horúco, keď si na to spomeniem,“ vybavoval si film zápasu pred záverečným hvizdom švédskeho rozhodcu Larkinga o 22:12 h, po ktorom na nášho brankára naskákali šťastní spoluhráči. Silu slovenského mužstva zhrnul Lašák výstižne do jednej vety: „Celé mužstvo sa zlialo do jedného celku, všetci sa podriadili kolektívu.“
S hokejkou od Nagya
Útočník Peter Bondra s Mirom Šatanom splnili povesť, ktorá ich predchádza z NHL – vedia dať gól v ťažkých zápasoch, keď to mužstvo najviac potrebuje. „Pravdupovediac, keď sa mi v prvých stretnutiach na šampionáte strelecky nedarilo, hľadal som nejakú zmenu. Požičal som si hokejku od Bartečka, označil som si ju písmenom B, ďalšiu som si zobral od Nagya, tú som si označil písmenom M – nepýtajte sa prečo – a tou som vsietil dva góly Rusom a dva Kanaďanom. Vidíte, pomohlo to,“ prezradil alchýmiu strelca Bondra, ktorý má v 34 rokoch premiéru na MS. Podľa neho sa štvrťfinále s Kanadou svojou úrovňou plne vyrovnalo súbojom play off o Stanley Cup. „Superzápas. Ukázali sme srdce a charakter,“ nadchýnal sa náš útočník s číslom 12.
Vyrovnávajúci gól kapitána Mira Šatana do kanadskej bránky zdvihol zo sedadla v hale Löfbergs Lila Arena aj jeho otca Emila, ktorý prišiel na šampionát ako turista. „Keď ho vidim strieľať, vždy sa mi pred očami vybaví rozhodujúci gól, ktorý dal v Košiciach na Trojákovom memoriáli ešte ako ôsmak do domácej siete – chladnokrvne naznačil strelu, raz – dvakrát, a keď tam ležal brankár aj obrancovia, zavesil puk hore pod žŕdku. Vtedy som si vravel, kde sa to v tom chlapčati berie?“ siahol do Mirových začiatkov hrdý tatko z Jacoviec. Dodal ešte, že tak ako synov výkon ho v zápase s Kanadou potešil aj ďalší odchovanec topoľčianskeho hokeja Radoslav Hecl, ktorý so Šatanom v žiackom tíme začínal. Ich prvý tréner Jozef Nemec si doma pri televízore určite aj poplakal.
Necelú hodinu po víťaznom zápase naša výprava už nasadala do autobusu a vracala sa do Göteborgu. „Po neúspechu na zimnej olympiáde si získavame fanúšikov na Slovensku späť na našu stranu. Oslavy po Kanade sme odložili, aby sme sa dobre pripravili na Švédov. Aby sme radostné dni slovenského hokeja predĺžili až do konca šampionátu,“ lúčil sa s Karlstadom kapitánov asistent Peter Bondra.
