č z ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ. Trafil mi na nechránené miesto na rukavici. Pocítil som bolesť. Hneď mi bolo jasné, že je zle. Voloďa sa mi prišiel ospravedlniť, mňa odviezli na röntgen do nemocnice. Potvrdili sa obavy – trieštivá zlomenina posledného článku malíčka. Po návrate do hotela som sa dozvedel výsledok zápasu. Lekár MUDr. Jančovič mi dal tablety proti bolesti, aj na spanie. Ráno som sa po dohode s ním rozhodol, že to nie je zranenie, ktoré by mi zabránilo hrať. Bol som aj v striebornom tíme pred dvoma rokmi v Petrohrade, ale ktovie kedy sa znova môže naskytnúť príležitosť hrať o medailu na MS? Dostal som na prst špeciálnu dlahu. V Göteborgu bol program štvrťfinálového dňa taký nahustený, že som ani nestihol zatelefonovať svojim blízkym na Slovensko. Po príchode do Karlstadu som si dlahu vyskúšal na rozkorčuľovaní. Mal som bolesti, ale pred zápasom mi dal lekár injekciu, ktorá mi umŕtvila zranený malíček. Spočiatku som išiel do súbojov opatrne, ale keď mi ani nárazy nerobili ťažkosti, zaberal som naplno. Skvelý zápas. Obrátili sme skóre 0:2 s ťažkým súperom. V závere sa minúty vliekli ako hodiny, sekundy ako minúty. Keď rozhodca odpískal koniec, naskákali sme všetci na ľad a tešili sa za Lašákovou bránkou. Tie pocity šťastia sa nedajú opísať.“ (on)