Jozef Šuran, tréner Púchova: „Prvý polčas sme doslova premrhali, hrali sme prakticky len ôsmi. V defenzíve i ofenzíve ma sklamali najmä Perniš s Mužlayom, veľmi nám chýbal zranený tvorca hry Zdeno Štrba. Viazla nám najmä kombinačná hra. Súper dal gól, čo ho povzbudilo do ďalšieho priebehu zápasu. Po zmene strán sme už hrali vabank, vyrovnali sme a mali sme aj ďalšie šance. Jedenástky – to už je len lotéria. Šťastie sa napokon priklonilo na stranu Senca.“
Ladislav Molnár, tréner Senca: „O tento historický úspech seneckého futbalu sa zaslúžili hráči a najmä majiteľ klubu, ktorý vytvára u nás ideálne podmienky. O svoj osobný úspech sa musím podeliť s bývalým trénerom tímu Zelenským, za čo mu ďakujem. Prekvapilo ma rozostavenie Púchova s tromi obrancami a tromi útočnými hrotmi. Nechcel som, aby moji zverenci len odkopávali lopty. Naopak, dali sme gól, po zmene strán sme už len odolávali tlaku Matadoru. V predĺžení som svojim zverencom zakázal útočiť, chýbali sily. Taktika bola jednoznačná, udržať stav do jedenástkového rozstrelu. Som len na začiatku trénerskej kariéry, víťazstvo v Slovenskom pohári je pre mňa dosiaľ najväčším úspechom. Verím, že ma to povzbudí do ďalšej práce. Triumf venujem svojej manželke, ktorá má dnes narodeniny.“ (sita)
