Jednou z výčitiek voči Pittnerovi bola jeho mediálna politika na ministerstve. Pittner SME povedal, že jeho „veľahovorenie“ sa ani raz nekonkretizovalo. Tvrdí, že chcel odtabuizovať ministerstvo vnútra, lebo ide o inštitúciu, ktorá nemá čo skrývať, okrem prípadov s utajovanými skutočnosťami. Verejnosť mala byť podľa neho informovaná, ktoré veci už polícia postúpila ďalej, ale zostávajú nevyriešené prokuratúrou a súdmi. S LADISLAVOM PITTNEROM sme sa porozprávali o jeho pôsobení vo vláde a končiacej politickej kariére.
Odchádzate z politiky definitívne?
„Zdá sa, že áno. Hendikepoval ma môj zdravotný stav. Pred šiestimi rokmi som bol operovaný na srdce. Dostal som štyri by-passy. Keď som mal pred dvomi rokmi infarkt, zistili, že by-passy sú už nefunkčné. Môj zdravotný stav je na pováženie. I keď nechcem úplne odísť z politiky, neviem si predstaviť, ako by som v parlamente prežil ďalšie štyri roky.“
Aj keby vám to zdravotný stav umožňoval, asi ťažko by ste sa dostali na kandidátku SDKÚ.
„So mnou nikto nehovoril, či áno, alebo nie.“
Nie je zvláštne, že sa vás ani nepýtali?
„V politike sa stáva všeličo. Bral som to ako normálny politický akt. Nepýtali sa nielen mňa, ale ako počúvam, ani iných.“
Zostanete členom SDKÚ?
„Musím si to zvážiť, ale politiku, ktorú SDKÚ sleduje, podporujem.“
Nebol o vás nezáujem aj preto, že vaše pôsobenie v kresle ministra nie je pre SDKÚ devízou do budúcnosti?
„To je otázka, ktorej dobre nerozumiem. Stali sa veci, ktoré nepokladám za správne, najmä pokiaľ ide o mojich najbližších odvolaných spolupracovníkov – generálov Piptu, Ivora, Rázgu, alebo aj riaditeľa finančnej polície. Myslím, že to súvisí s kauzou doktora K., ktorá je stále v štádiu vyšetrovania. Preto nechcem o tom hovoriť.“
Azda najviac sa hovorilo o zásahu v Mečiarovej vile Elektra. Ako sa dnes pozeráte na tieto udalosti?
„Tak ako v minulosti. Voči Vladimírovi Mečiarovi bolo vznesené obvinenie, napriek tomu sa odmietol dostaviť na políciu. Zákon takýto problém rieši a príslušné zložky v súlade s tým zasiahli.“
Mnoho ľudí tvrdí, že zásah bol zbytočný, lebo Mečiara za neoprávnené vyplatenie odmien, tak ako aj Dzurindu, nestíhajú.
„Polícia nemôže svoje zákroky posudzovať z politických aspektov, ale podľa zákona. Druhá vec je, že vznesenie obvinenia ešte nemusí znamenať aj obžalobu. Po dlhom naťahovaní prišlo k tomu, že prokurátora, ktorý vec dozoroval a ktorý súhlasil s postupom, vymenili, a nový obvinenie zrušil.“
Nedalo sa problémom predísť, keby prokurátor dostatočne dozeral na postup vyšetrovateľov?
„Nie, tu skôr ide o to, že existuje právo voľného hodnotenia dôkazov. Takto má právo konať vyšetrovateľ, prokurátor a aj súd. Rozhodnutia, ktoré v tom čase urobil vyšetrovateľ, vychádzali z faktov, ktoré mal a bolo potrebné vypočuť Vladimíra Mečiara.“
Váš pád sa priblížil vtedy, keď prepustili na slobodu údajného vraha Jána Duckého Olega T. Stále si myslíte, že chyba nebola v polícii?
„Nie, existuje dostatok káuz, keď bol odsúdený páchateľ na základe nepriamych dôkazov. Je pravda, že sa nepodarilo nájsť zbraň a svedka, ktorý by ho priamo usvedčil pri akte zavraždenia. Bol však svedok, ktorý opísal toho človeka a jeho špecifické materské znamienko, predtým než sa vedelo, kto to je. A pri zistení tejto osoby sa znamienko potvrdilo. Potvrdili sa aj ďalšie skutočnosti.“
Dnes by ste už nepovedali, že váš odchod z funkcie ministra bol spojený len s nespokojnosťou ľavicovej časti koalície. Po vašom odchode sa vymenili všetci kľúčoví muži na ministerstve vnútra i na policajnom prezídiu.
„Vymenení boli všetci ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom dostali k problematike kauzy doktora K. Je mi to dodnes nejasné. Ešte stále sa neukončilo vyšetrovanie o tom, kto vlastne prezradil doktorovi K., ale aj iným osobám, že doktor K. je odpočúvaný. Takisto námietku voči finančnej polícii, že neprávom odpočúvala, prokuratúra zamietla.“
Všetky zmeny predsa urobil váš stranícky kolega Ivan Šimko.
„Urobil ich v čase, keď to nemohol robiť podľa vlastnej úvahy, lebo on túto problematiku nepoznal. Ak to urobil, tak zrejme z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho poznaním, ale s kauzou doktora K.“
Kto mohol Šimkovi dôveryhodne naznačiť, čo má robiť?
„Kto za tým stál, ukáže len čas. Osoby, ktoré boli odpočúvané, boli z rôznych kruhov. Ešte sa všeličo nedošetrilo.“
Keď ste odstupovali z funkcie, Ján Čarnogurský vás oslovil – milý Lacko – a poďakoval vám za to, čo ste urobili pri riadení ministerstva vnútra. Ako vám to padlo?
„S doktorom Čarnogurským sa poznám ešte z čias minulého režimu, keď som zbieral informácie o prenasledovaní cirkvi. Jedným z tých, ktorí mi boli odporúčaní niekedy v sedemdesiatych rokoch na kontakt, bol doktor Čarnogurský. I keď naše zoznámenie bolo na základe hesla a až do novembra ‘89 Čarnogurský nevedel, kto som, vytvorilo to medzi nami inú väzbu, ako to bežne v politike býva. Naše politické názory na iné veci, najmä pokiaľ išlo o vedenie KDH, sa ale líšili.“
Nepovažujete dnes za chybu odchod z KDH?
„Z KDH som odišiel z formálnych dôvodov, lebo ako člen KDH som bol vyslaný do SDK. To, čo nasledovalo potom, bolo nesprávne zo strany vedenia KDH. Vecné dôvody odchodu z KDH boli také, že hoci sa prijalo dvojaké členstvo a potom sa zrušilo, odmietal som vystúpiť z SDK, aby sa neoslabila jeho pozícia.“
Nechápali ste to ako boj KDH za politické prežitie?
„Boj KDH som chápal ako omyl, ktorého dôsledky spoločnosť ešte ponesie.“
Bezpečnostnú problematiku po vás v KDH preberá Vladimír Palko. Čo si o tom myslíte?
„Tým, že som sa od roku 1989 až doteraz profiloval v bezpečnostnej problematike a aj vzhľadom na to, čo som robil v minulom režime, som si vyslúžil uznanie najmä členskej základne KDH. Toto stanovisko nebude môcť nerešpektovať ani nový minister, ktorý by vyšiel z jeho radov. Nevidím teda dôvod na narušenie kontinuity vo výstavbe bezpečnostného aparátu, ktorú som začal a ktorú mi vždy narušila nastupujúca garnitúra po prehratých voľbách.“
Dá sa to povedať tak, že pán Palko má vaše požehnanie?
„Vladimír Palko po stránke kontinuity by bol mojím skutočným nástupcom.“
Boli ste v štyroch vládach. V Mečiarovej, Čarnogurského, Moravčíkovej i Dzurindovej. V ktorej ste sa cítili najlepšie?
„Hoci ide o politicky rôzne orientovaných ľudí, k problematike bezpečnosti mali pozitívny prístup Mečiar, Čarnogurský i Moravčík. Možno že som tak trochu pociťoval nedostatok takéhoto prístupu zo strany premiéra Dzurindu. Jeho ekonomické myslenie bolo zamerané na inú problematiku. Okrem toho ja som nemienil pracovať v politickom aparáte, preto som sa v roku 1990 prihlásil do Zboru národnej bezpečnosti a prijali ma do spravodajskej služby ako námestníka. Až po incidente medzi Mečiarom a vtedajším ministrom vnútra Andrášom prišli za mnou, aby som sa vrátil do Bratislavy a prevzal funkciu ministra vnútra. Možno mojou chybou bolo to, že som to urobil.“
