Domáci dlh dostane prednosť

Štát to má s predajom cenných papierov na domácom trhu od zvýšenia sadzieb NBS ťažké. Buď nie sú investori ochotní kúpiť dostatok cenných papierov, alebo si pýtajú podľa ministerstva financií privysoký úrok.

Včera ministerstvo ponúklo ročné dlhopisy. V podmienkach aukcie stanovilo, že si chce požičať najviac tri miliardy a investorom bude platiť maximálny ročný úrok osem percent. Podarilo sa mu však predať len bondy za 200 miliónov. Podobne sa skončila aj minulotýždňová aukcia.

Podľa Pavla Jánošíka, dílera Slovenskej sporiteľne, pramení slabý záujem o vládne dlhopisy z obavy investorov, že v blízkom čase sadzby ešte porastú a oni už potom nebudú mať voľné prostriedky. Preto uprednostňujú ukladanie peňazí na dva týždne do centrálnej banky, kde získavajú výnos skoro 8,25 percenta. Podľa dílera bude mať štát skôr úspech s viacročnými dlhopismi. Dramatické zvýšenie záujmu však neprinesie ani to, že štát splatí z príjmov z SPP hlavne domáci dlh, predpokladá Jánošík. (bro)

BRATISLAVA – Ministerstvo financií nebude rešpektovať odporúčanie Národnej banky Slovenska či Medzinárodného menového fondu, aby bol z privatizačných peňazí prednostne uhradený zahraničný dlh. Namiesto toho chce znižovať domáci dlh. „Vzhľadom na obrovský rozdiel medzi úrokovými sadzbami a s ohľadom na možné posilnenie koruny to vidíme ako hospodárnejšie riešenie,“ povedal ČTK minister František Hajnovič.

Podľa Hajnoviča sú teda náklady na domáci dlh vyššie než na zahraničný dlh. „Hľadisko nákladovosti je korektné, ale je to len pohľad vlády,“ reagoval analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Upozornil, že okrem nákladov sú aj ďalšie faktory, ktoré hovoria v neprospech splácania domáceho dlhu. „Existovali očakávania, že sa bude splácať zahraničný dlh. Ak sa tak nestane, hrozí opačný efekt – čiže tlak na oslabenie koruny,“ myslí si analytik. Na ďalšie riziká už pred časom upozornila centrálna banka. Vláde odporučila splatenie zahraničného dlhu navzdory tomu, že zníženie domáceho dlhu by pre ministerstvo financií znamenalo zníženie úrokových nákladov.

Podľa NBS by sa premenou devíz na koruny vytvorili predpoklady na napätie vo verejných financiách v čase, keď by malo dôjsť k splateniu zahraničného dlhu. Okrem toho by sa splátkami domáceho dlhu zvýšil objem korún v držbe domácich bánk, čo by zvýšilo stratu NBS. Navyše Slovensko by sa odklonilo od trendu v iných kandidátskych krajinách, keby nevyužilo možnosť zlepšiť si imidž splatením zahraničných pôžičiek. Podľa Viliama Pätoprstého by ďalším nepriaznivým dosahom bolo zhoršenie ziskovosti bankového sektora, ktorý je závislý od ukladania prebytočných peňazí od centrálnej banky.

Minister Hajnovič naznačil, ako bude splácanie vyzerať: „Predpokladáme, že vlaňajší deficit štátneho rozpočtu uhradíme zo štátnych finančných aktív. Tento rok by sme mali mať v štátnych aktívach príjmy z predaja SPP,“ povedal Hajnovič. Z peňazí za SPP sa teda budú v priebehu roka hradiť splatné štátne pokladničné poukážky. Ich vydávaním si štát každý rok požičiava od bánk peniaze, ktoré mu chýbajú. Vlani dosiahol deficit štátneho rozpočtu, financovaný pokladničnými poukážkami, 36,3 miliardy korún. Vláda sa zatiaľ rozhodla investovať do zníženia zadlženosti 52 miliárd korún. Podľa NBS sa peniaze mohli použiť napríklad na splatenie vládnych dlhopisov v hodnote jednej miliardy mariek a tristo miliónov dolárov, ktoré sú splatné na budúci rok.

SME

Domáci dlh dostane prednosť

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Domáci dlh dostane prednosť

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?