Dlhých 19 mesiacov nemohla nositeľka Nobelovej ceny za mier Su Ťij slobodne vykročiť zo svojho domu v Rangúne. Odvčera to neplatí. Konečne sa mohla slobodne nadýchnuť a prejsť po hlavnom meste Mjanmarska (Barmy). Jej prvá cesta smerovala do kancelárie Národnej ligy pre demokraciu, hlavnej opozičnej sily.
Stovky priaznivcov odvážnej ženy včera počuli, čo počuť chceli. Su Ťij je stále odhodlaná a chce dokončiť boj za demokraciu v krajine, ktorú už vyše desaťročie despoticky pľundruje vojenská junta. Práve Su Ťij mala dostatok odvahy postaviť sa takmer všemocnej armáde a zostať aj v neslobodnom režime slobodnou vo svojich názoroch a v konaní.
Jej oslobodenie privítali prakticky všetci významní svetoví politici. Táto žena je považovaná za jednu z najväčších morálnych autorít na svete.
Armáda povoľuje
Zdá sa, že generáli postupne uvoľňujú uzdu. Pozorovatelia ale upozorňujú, že k demokracii má Mjanmarsko ešte stále veľmi ďaleko. K politickým zmenám vojakov dohnal úbohý stav nevýkonnej ekonomiky. Izolovaný a skorumpovaný štát, ktorý je ale bohatý na prírodné zdroje, je na dne. Na Mjanmarsko sú uvalené hospodárske sankcie.
„Dnešok znamená začiatok novej stránky dejín ľudu Barmy a medzinárodného spoločenstva. Vraciame všetkým našim občanom možnosť zapojiť sa slobodne do politického procesu, dávame však prednosť národnej jednote, mieru a stabilite krajiny i regiónu,“ uviedla junta v oficiálnom dokumente.
Su Ťij privítala, že vojaci hovoria o novom politickom svitaní, očakáva však skutočné politické zmeny. „Dúfame, že z tohto úsvitu sa rýchlo stane ráno,“ povedala.
V posledných mesiacoch prepustili podľa vlády asi 600 politických väzňov. Za mrežami je však ešte stále ďalších asi 1500.
Opozícia s režimom vedie s pomocou sprostredkovateľov z OSN dialóg už pomerne dlho, od roku 2000. Su Ťij tvrdí, že dôveru medzi režimom a opozíciou sa podarilo dosiahnuť. „V ďalšom kroku prejdeme k politickým témam,“ povedala. Hovoriť by sa malo o novele ústavy a hospodárskych reformách.
Koľko pustia?
Tu sa vynára otázka, ako ďaleko budú ochotní generáli pri rozhovoroch s Národnou ligou pre demokraciu zájsť. Su Ťij, žena s oxfordským univerzitným vzdelaním a víťazka parlamentných volieb v roku 1990, ktoré armáda zmarila, nebude žiadať menej ako uskutočnenie demokratických volieb. Aké reformy bude chcieť povoliť vojenská vláda, je v tejto chvíli nejasné. Voľby by totiž veľmi pravdepodobne znamenali ich koniec a stratu všetkých privilégií. Vojaci tu vládnu už od roku 1962.
Razali Ismail, zvláštny vyslanec Organizácie Spojených národov v Mjanmarsku, včera povedal, že voľby by sa mohli konať do dvoch až troch rokov. Už z vyhlásenia terajšej vlády sa dá vyčítať, že „pred slobodným politickým procesom“ uprednostňujú vojaci „národnostnú jednotu a stabilitu“.
MAREK CHORVATOVIČ
