svoju podporu.
Nie je dôležité, že sa nedostal do Elyzejského paláca, to nikdy nehrozilo. Keďže vedel, že prehrá, venoval uplynulé dva týždne tomu, aby volebnú porážku využil vo svoj prospech. Postavil sa do úlohy Dávida, proti ktorému bojoval celý „systém“.
Le Penov úspech spochybňuje vieru liberálnodemokratickej Európy, že ľudia sú nielen racionálni, ale aj materialistickí. Hlasovaním za Le Penovu absurdnú hospodársku politiku dala významná menšina najavo, že je pripravená hlasovať proti svojim vlastným ekonomickým záujmom.
Guardian, Londýn
Európu obchádza strašidlo. Nie je to strašidlo rodiaceho sa fašizmu, ale ľudového povstania proti panujúcim elitám a ich dieťaťu – Európskej únii. V tejto chvíli je to ešte revolta, ale môže prerásť v revolúciu. Chiraca síce podporili štyria z piatich voličov, ale dosiahol Pyrrhovo víťazstvo. Prezident je dnes malou opustenou figúrkou, ktorú udržala pri moci len ľavica.
Jean-Marie Le Pen si udržal svoju podporu. Je teraz druhým najdôležitejším mužom francúzskej politiky. Je viac než pravdepodobné, že Chirac vyvodí z volieb zlý záver: bude predpokladať, že napriek svojim sľubom môže pokračovať v politike ako dosiaľ. Pokiaľ to urobí, je republika zrejme odsúdená na zánik. Politický systém, ktorý nevie zvládnuť demokratickú zmenu, ktorý popiera legitimitu jedného z dvoch hlavných kandidátov a ktorý robí prežitie republiky závislé od manifestačnej voľby vládnuceho kandidáta, je prehnitý až do základov.
The Daily Telegraph, Londýn
Chiracov drvivý triumf uzavrel cestu extrémnej pravici. Francúzsko aj napriek svojej kríze identity ukázalo, že extrémnu pravicu vo voľbách možno zastaviť. Bolo to referendum za republiku. Júnové parlamentné voľby budú tretím kolom. El País, Madrid
Chiracovo víťazstvo je krehkým plebiscitom. Nedeľňajšie víťazstvo je dočasné. Aby mohol víťaz sčítať hlasy a zistiť, koľko z nich mu skutočne patrí, musí počkať na parlamentné voľby. Pravé rozhodovanie nastane v júni, keď budú Francúzi voliť parlament.
Corriere della Sera, Rím
Nočná mora a politické zemetrasenie z 21. apríla (prvé kolo volieb) sa nezopakovali. Možno však povedať: koniec dobrý, všetko dobré? Nebolo by múdre a bezpečné analyzovať nedávne udalosti vo Francúzsku len ako obyčajnú náhodu a krátky okamih blúznenia bez následkov. Le Penovi voliči boli porazení nevídanou demokratickou mobilizáciou, ale čo sa týka jadra choroby, nič nie je vyriešené.
La Libre Belgique, Brusel
(čtk, tasr)
