Dvadsiatnik Ján už dva roky pracuje vo Vancouveri ako automechanik. „Odišiel som, lebo u nás na strednom Slovensku pre mňa nemal nikto prácu. Nešlo ani tak o peniaze,“ hovorí. „V prvých mesiacoch som tu robil načierno natierača izieb za pár dolárov na deň. Potom som si našiel lepšiu robotu v autodielni a vybavil si pracovné povolenie,“ vykresľuje svoj osud Ján, ktorému zo začiatku pomáhal vzdialený príbuzný.
Do Kanady už za ním pricestovala aj priateľka s dieťaťom z prvého manželstva. „Je tu dobre. Na Slovensko sa však niekedy asi vrátime, aj svadbu by sme chceli mať doma,“ dopĺňajú spolu.
Legálnu cestu vycestovania si zvolil 25-ročný Ronald, ktorý stratil robotu v jednej zo skrachovaných bánk. Po niekoľkých týždňoch hľadania práce sa zamestnal ako brooker na finančnom trhu v Prahe. Tam sa zohrial iba krátko a od júna nastúpil na díling jednej dánskej banky v Kodani.
„Podmienky sú tam neporovnateľne lepšie, ako na Slovensku alebo v Prahe. Domov k rodičom a priateľke sa budem snažiť chodievať aspoň raz za mesiac. Neviem, či sa mi bude ešte niekedy chcieť vrátiť natrvalo, ale túto krajinu mám svojím spôsobom rád, tak asi áno,“ rozmýšľa Ronald.
Branislav (27) pracuje už rok v Nemecku ako programátor, má tzv. zelenú kartu. Medzinárodná IT firma ho lákala na množstvo výhod - vybavili pracovné povolenie, pomohli nájsť podnájom, dali mu príspevok na sťahovanie, 6 týždňov dovolenky.
Pracuje v medzinárodnom kolektíve a podmienky si pochvaľuje. „Robil som programátora aj na Slovensku, ale tam sme nerobili dokopy nič poriadne, tu pracujem naozaj na špičkovom výskume.“ Pracovné povolenie platí päť rokov. Domov by sa raz chcel vrátiť, kedy, to zatiaľ nevie. „Uvidíme, čo bude,“ hovorí.
Alena z Trenčína (22) odišla do Anglicka robiť au-pair. Povolenie dostala na dva roky, potom sa chcela vrátiť domov. „Keď som však zisťovala, akú robotu by som asi doma zohnala, a za koľko, tak som si uvedomila, že tak už žiť nebudem vedieť,“ hovorí.
Vrátila sa do Anglicka, a už rok tam pracuje načierno v baroch a reštauráciách. „Celkom to ujde. Problém je trochu s bývaním, lebo na podnájom treba mať povolenie, ale keď má človek kamarátov, pretlčie sa. Ak sa to bude dať, vybavím si povolenie a zoženiem lepšiu robotu.“ Vrátiť sa žiť domov už neplánuje. „Možno raz, keď budem stará.“
Nie všetci vysťahovalci však odchádzajú do zahraničia za prácou. Tridsiatnička Zdenka sa vydala za Američana, ktorý pracuje pre nadnárodnú korporáciu. „Šesť rokov žijem mimo Slovenska. Kým sme bývali v Prahe a Hamburgu, pracovala som. Vo Varšave prišli na svet deti. Teraz žijeme v Ženeve a na prácu nemám popri rodine čas. Na Slovensko chodíme všetci štyria dvakrát do roka, no natrvalo sa tam nevrátim už nikdy. Tu je oveľa lepšie,“ povedala.
(tv, mar)
