BRATISLAVA - Informácie o politike a politických stranách ľudia radi čerpajú z televízie. Ako vyplýva z prieskumu IVO z marca 2002, televízia je jednou z najobľúbenejších foriem informovania a prezentáciu strán v televízii považujú občania za prijateľnú formu predvolebnej kampane.

Jednou zo základných povinností všetkých vysielateľov - súkromných či verejnoprávnych - je zabezpečiť názorovú rôznosť, objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Na elektronické médiá dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zverejnila Správu o stave vysielania na Slovensku za minulý rok. Je o to zaujímavejšia, že sa blížia voľby a v predvolebnom boji zohráva priestor, ktoré v nich politické strany dostanú, dôležitú úlohu.

Televízie

Minulý rok skončila televízia Luna, pribudla spravodajská televízia TA 3. Najsledovanejšou televíziou naďalej ostáva Markíza, aj keď oproti roku 2000 jej sledovanosť klesla zo 74 na 69 percent. Rada nevylučuje, že pokles sledovanosti mohol v druhej polovici roka ovplyvniť aj vznik strany ANO Pavla Ruska. „Spájanie vzniku strany ANO s poklesom podielu sledovanosti je podľa nás konštrukciou, ktorá je vytrhnutá z kontextu medziročného vývoja sledovanosti,“ reaguje vedúca PR Markízy Ivana Semjanová. Podľa nej pokles je spôsobený tým, že televízny divák odchádza na dovolenky, prázdniny, ale aj tým, že premiérová programová ponuka väčšiny rozhodujúcich televíznych staníc je nižšia.

„Televízia sa vďaka novovzniknutej strane politizovala viac než v minulých rokoch, keď neskrývala podporu napr. SOP, resp. prezidentskému kandidátovi Rudolfovi Schusterovi. Tento trend sa naplno prejavil vo všetkých žánroch vlastnej tvorby televíznej spoločnosti, počnúc zábavou, cez publicistiku až po spravodajstvo,“ píše sa v správe licenčnej rady.

Správy o činnosti ANO a stanoviská jej expertov sa stali štandardnou súčasťou spravodajských sumárov nočných správ a spravodajstva v Teleráne, bez ohľadu na to, či mali významnú spravodajsko-informačnú hodnotu, alebo nie, uvádza sa v správe.

Pre podozrenie z favorizácie ANO v televízii Markíza uskutočnila rada dva monitoringy (august, október). Zistila, že celkový spôsob prezentácie strany ANO naznačuje uprednostňovanie tejto mimoparlamentnej strany na úkor iných mimoparlamentných strán. Túto tendenciu podľa rady potvrdzuje aj častá prezentácia zástupcov strany ANO v iných ako spravodajských programoch, kde síce nie sú prezentovaní ako politici, ale na zdôraznenie ich odborného a ľudského rozmeru sú zviditeľňovaní v rámci svojej odbornej profesie, prípadne v rámci rôznych úspešných podujatí alebo dobročinných akcií, alebo sú predstavovaní len tak „obyčajne“ v súkromí.

V období od 15. 8. do 31. 8. 2001 boli zástupcovia ANO predstavovaní najmä v príspevkoch, kde sa popri politikoch vládnych strán vyjadrovali k aktuálnym politickým či spoločenským problémom a udalostiam, alebo v súvislosti so svojimi návrhmi na riešenie niektorých problémov. Ich reakcie boli vždy priamo alebo nepriamo spojené s kritikou vlády alebo koalície a časový priestor bol spravidla väčší, ako u iných oslovených osôb.

V období od 1. 10. do 14. 10. 2001 mala ANO z 12 politických subjektov najväčší priestor. Spôsob prezentácie bol taktiež neutrálno-pozitívny, t. j. bez negatívnej zmienky.

Televízia Markíza s hodnotením rady nesúhlasí. „Nevieme, na základe čoho dospeli autori textu k záveru, že časový priestor venovaný zástupcom ANO v príspevkoch televízie Markíza bol ‘spravidla väčší‘. Vecne nezrozumiteľná je pre nás aj formulácia, že sa tak dialo ‘na úkor iných mimoparlamentných strán‘, pretože nevieme, kto stanovil kritériá, kľúč, alebo kto určil priestor, aký má tá-ktorá mimoparlamentná strana v spravodajskej relácii dostať, resp. ktorá strana je a ktorá nie je mimoparlamentnou stranou,“ uvádza sa v stanovisku Semjanovej.

Markíza má vlastný monitoring a z neho vyplýva, že v prvom sledovanom období skončila strana ANO na 5. mieste. V druhom období až na 7. mieste. „Politické strany žijú svojím životom, vznikajú, rozohrávajú svoju mediálnu politiku tak, že časujú témy, na základe ktorých sa zviditeľňujú do istého obdobia, atď. Myslíme si, že na základe dvoch časovo ohraničených monitoringov nemožno formulovať objektívne tvrdenia o časovom priestore, ktorý ‚patrí‘ politickým stranám v televíznom spravodajstve,“ uzatvára Semjanová.

STV

Spravodajstvo Slovenskej televízie v porovnaní s obdobím riaditeľa Igora Kubiša sa podľa rady výrazne zlepšilo. Prehreškov sa televízia dopustila vo volebnom moratóriu pred regionálnymi voľbami.

V Maďarskom magazíne bola odvysielaná politická reklama prezentovaním vyjadrení Józsefa Kvardu a Miklósa Fehéra - kandidátov na predsedov Trnavského a Nitrianskeho kraja. Podobne aj v relácii Východoslovenský región.

Najväčšiu kritiku však vyvolalo porušenie moratória odvysielaním Hodiny otázok. Rada skonštatovala, že vzhľadom na zákon o vysielaní a retransmisii ustanovenie o politickej reklame nebolo porušené, rada však už neposudzovala možné porušenie volebného moratória, ktoré obsahuje volebný zákon.

Predstavitelia STV na závery licenčnej rady nechceli reagovať.

Monitoring TA 3

Nová spravodajská televízia TA 3 sa pod drobnohľad licenčnej rady dostala až tento rok, keďže vysielanie rozbehla len na jeseň minulého roku. Monitoring jej vysielania sa uskutočnil 4. - 10. marca 2002.

Pri posudzovaní vyváženosti a objektívnosti nemala rada žiadne väčšie výhrady. TA 3 poskytla najväčší priestor koaličným stranám, nasledovala vláda, opozičné parlamentné strany, prezident, mimoparlamentné strany a nakoniec nezávislí poslanci. Charakter stanice umožňuje politikom poskytnúť širší priestor na prezentáciu ich názorov. Odvysielané príspevky boli zväčša jasné a stručné, neboli zaznamenané komentatívne prvky, príspevky domácich i vyslaných redaktorov sa vyznačovali v prevažnej miere vecnosťou a faktografickosťou. Menšie nepresnosti mali skôr technický charakter, ako výpadky zvuku, resp. neskoordinované obrazovo-zvukové záznamy, alebo častejšie „brepty“.

Pri pohľade na zastúpenie jednotlivých politických strán a politických osobností celkový obraz zastúpenia vyzerá trochu inak. Najvyššie referencie zaznamenala opozičná strana HZDS (35 %). Druhá opozičná strana SNS získala 5 %. Najpočetnejšie zastúpenou koaličnou stranou sa stala SDĽ (23 %), v poradí druhou SMK (18 %). S výrazným odstupom nasledujú ďalšie koaličné strany v poradí KDH (4 %), SOP a DS (3 %), SDKÚ (1 %). Z mimoparlamentných strán najviac časového priestoru dostala strana Smer (5 %). Po 1 % OKS, SDA a KSS. V monitorovanom období rada nezaznamenala napr. názory predstaviteľov politickej strany ANO.

Z politikov mali najväčšie zastúpenie P. Csáky, R. Schuster, I. Mikloš, Ľ. Fogaš, M. Dzurinda, S. Kozlík. Zo zástupcov mimoparlamentných strán najviac priestoru dostal F. Šebej z OKS.

Rádiá

V priebehu minulého roku rada monitorovala hlavné spravodajské programy najpočúvanejších rozhlasových staníc - Slovenský rozhlas, Twist, Okey, Expres a Hviezda FM.

Priestor pre koaličné strany bol takmer u všetkých vysielateľov oveľa menší, ako pre opozičné SNS a HZDS. Nevyváženosť rada pripisuje neštandardnej politickej scéne, keď súčasťou vládnej koalície je až 10 politických strán.

O vláde najviac informoval SRo (50 %), najmenej rádio Hviezda FM (29 %).

Z vládnych strán dosiahla najvyššie zastúpenie SMK v Rádiu Okey a SDĽ v Rádiu Twist - 14 %. Takmer minimálne rádiá informovali o SZS a SDSS. Najvyššie zastúpenie opozície prezentovala Hviezda FM - 27 %, najnižšie Okey - 13 % a Twist - 14 %. Mimoparlamentné strany dostali najväčší priestor na Hviezde FM a v Rádiu Okey.

V Rádiu Okey bolo podľa správy „zaznamenané neadekvátne preferovanie mimoparlamentnej strany ANO a jej predsedu“.

Zatiaľ čo na stanici Hviezda FM bol priestor pre strany, ktoré nie sú v parlamente, rozdelený medzi Smer (7 %), Stred (6 %), ANO (2 %) a ZRS (1 %), Rádio Okey ho venovalo jednej strane - ANO (19 %). Takýto časový priestor v tomto rádiu nedostala žiadna strana. Druhú mimoparlamentnú stranu reprezentovala strana Smer len s 1 percentom.

Najkrikľavejším príkladom porušovania objektívnosti v médiách je publicistická relácia Tri otázky Rádia Hviezda FM. V štyroch sledovaných reláciách odzneli len postoje Vladimíra Mečiara a názory jeho strany bez akejkoľvek polemiky s inými názormi.

Moderátor Mečiarovi položil tri otázky a nechal ho voľne odpovedať. V relácii nebol priestor na iné politické pohľady a nedochádzalo k polemike s vyjadreniami a tvrdeniami pozvaného politika, čo je vlastne podstatou publicistiky. Hviezda FM vôbec dáva neprimeranú prednosť HZDS a SNS.

Slovenský rozhlas mal minulý rok najvypuklejší problém s národnostným vysielaním, a to so sťažnosťou Rusínov, že vo vysielaní na východe krajiny dostáva prílišný priestor ukrajinská národnosť. Rada Slovenskému rozhlasu vyčíta, že vo vysielaní v rusínskom jazyku nevytvára „náležité a paritné zastúpenie záujmov Rusínov v porovnaní s Ukrajincami“.

Autor: MIRKA HOROBOVÁGRAFY - ZDROJ: RPVR