BRATISLAVA - Napriek jasnému zákonu o slobodnom prístupe k informáciám si štátna správa a samospráva na Slovensku neurčuje svojvoľne len to, aké informácie vôbec žiadateľom podá, ale podobné je to aj s poplatkami, ktoré si účtuje za ich poskytnutie. Nebadať pritom rozdiel medzi štátnou správou a samosprávou. Množstvo poskytovaných informácií i výška poplatkov sa líšia od regiónu k regiónu.

Na Okresnom úrade Bratislava III zaplatíte za jednostranovú kópiu formátu A 4 0,50 Sk. Na Okresnom úrade v Malackách až 2,50 Sk.

Obdobne je to s informáciami poskytnutými na diskete. Zatiaľ čo na okresných úradoch v Bardejove a Dolnom Kubíne vás vyjdú na 15 korún, na Okresnom úrade v Piešťanoch na 25 korún a na Mestskom úrade v Turzovke dokonca na 40 korún.

Aj cena informácií na CD sa líši. Na Okresnom úrade v Partizánskom ich poskytnú za 50 korún, na Okresnom úrade v Malackách až za 70 korún.

Vysoká cena informácií viedla mimovládnu Dubnickú environmentálnu skupinu (DES) k podaniu sťažnosti na mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom. To si totiž podľa jej člena Alexandra Šurláka účtovalo za kopírovanie dokonca vyššie ceny než komerčné firmy. Za jednostranovú kópiu A 4 3,80 Sk a za obojstranovú 5,80 Sk.

„Náklady za amortizáciu kopírovacej techniky nesmú byť do ceny zahrnuté,“ odvoláva sa Šurlák na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Tomáš Kamenec, spoluautor zákona, ho dopĺňa: „Ceny nesmú byť vyššie ako priame materiálne náklady. “

Aj napriek tomu, že dubnické zastupiteľstvo v pondelok rozhodlo o znížení väčšiny cien, sa DES domnieva, že spôsob ich výpočtu nie je v súlade so zákonom. „Pri istých položkách sa s amortizáciou techniky počíta aj naďalej,“ tvrdí Šurlák.

Vyhláška ministerstva financií pritom pojem materiálne náklady presne vymedzuje. Ide o náklady, ktoré boli vynaložené na zaobstaranie napríklad diskety alebo CD. Vyššia cena tak vlastne poukazuje na schopnosť inštitúcií narábať so zverenými prostriedkami.