BRATISLAVA – Za prácou do zahraničia odišlo len v roku 2000 zo Slovenska 45-tisíc ľudí. S vysťahovalectvom máme bohaté skúsenosti – Slováci ním v niekoľkých vlnách hľadali východisko z chudoby. Aj dnes uvažuje o trvalom vysťahovaní až šesť percent obyvateľov. Ako vyplýva z analýzy Výskumného ústavu práce, väčšinou mladých.

Silnejším motívom odchodu ako nedostatok práce doma sú skôr peniaze. Kedysi sa za prácou vysťahúvali najmä ľudia z chudobných regiónov, ako Kysuce, Orava, Spiš či Pohronie, teraz by odišli najmä ľudia z miest. Najradšej do Nemecka, Rakúska, Británie či Talianska.

Podiel potenciálnych vysťahovalcov v krajoch rastie smerom na východ. Kým v Trnavskom kraji uvažuje o odchode do zahraničia necelých 9 percent ľudí, v Košickom kraji je to takmer pätnásť.

Európa má z prílevu zahraničných pracovníkov obavy. Slovenskí vyjednávači sa minulý rok snažili úniu presvedčiť, že báť sa netreba.

Na rozhodovanie o vysťahovaní má vplyv množstvo faktorov – politická a hospodárska situácia, politika vlád voči mladým, nálada pred voľbami či po voľbách, ľudia citlivo reagujú aj na rôzne fámy.

Rovnako sa môže meniť aj nálada obyvateľstva členských krajín únie a ich ochota prijímať cudzincov. „Politici síce niekde deklarovali, že nebudú uplatňovať obmedzenia, ale závisí to od toho, čo bude podpísané v prístupovej zmluve,“ hovorí Ľubica Gajdošová z ministerstva práce. „Bude to závisieť od situácie v únii, ale aj u nás. Pohyb obyvateľstva nikdy nie je presná matematika, kde dva a dva sú vždy štyri.“ (edi)