BRATISLAVA – Dnešným deťom bude hroziť osteoporóza, varujú odborníci. Budú mať nedostatok vápnika – pretože pijú málo mlieka.
Spotreba mliečnych produktov na Slovensku klesla pod kritickú hranicu 180 kg na obyvateľa a rok – slovenský konzument ich totiž spotrebúva ročne len 160 kíl, pričom vo svete je to 280-300.
Ochudobnená spotreba mliečnej stravy ide na úkor konzumných mliek. Syry a kyslomliečne výrobky sú, naopak, v poslednom čase čoraz obľúbenejšie, ale aj v ich jedení sme stále o polovicu horší než EÚ.
Podľa riaditeľa novozámockého Mliekospolu, druhého najväčšieho mliekarenského podniku na Slovensku, Jána Šimunka „mliekari cítia veľký tlak od nápojových spoločností – výrobcov minerálok, džúsov a podobne. Na tomto strácajú mliekari svoje pozície“.
Spracovatelia mlieka nie sú nadšení ani z toho, že spotreba zahraničných mliečnych výrobkov rastie rýchlejšie než domácich.
Minister pôdohospodárstva Koncoš to však nevidí až tak tragicky. „Je pravda, že v tomto roku objem dovezených mliečnych výrobkov presiahne 10 percent domácej spotreby,“ uviedol, ale zase ocenil, že náš mliekarenský priemysel v minulom roku nelenil a vyviezol viac, než sa doviezlo.
„Dovoz je žiaduci aj na oživenie domáceho trhu a sortimentu,“ dodal minister.
Podľa štatistík sa od nás najviac exportovali syry a tvarohy, sušené a konzumné mlieka a fermentované výrobky, takmer polovica z nich s pomocou štátnych dotácií. Jozef Hurný, generálny riaditeľ Humenských mliekarní, ktoré exportujú asi desatinu produkcie, tvrdí, že „v Európe je hlad po mlieku a po mliečnych výrobkoch. Ak si tam dojednáte dobrú cenu, plus pripočítate naše štátne subvencie, je to pre našinca zaujímavé“.
Zo zahraničných tovarov sú v slovenských obchodoch najviac české mliečne výrobky. Slovenský mliekarenský zväz však považuje za neúnosné dovezené množstvo sušených mliek, ktoré tvoria vyše tretinu na našom trhu.
(ru)
