sti stratila v očiach verejnosti vážnosť – stala sa skôr rituálom, než hodnoverným dokladom o dosiahnutom vzdelaní.
Prečo potrebujeme nové maturity
Výsledky dnešných maturantov z rôznych škôl sa prakticky nedajú porovnať – neexistujú štandardné požiadavky na vedomosti a zručnosti absolventov a podľa platnej legislatívy si školy samy určujú obsah skúšok a samy aj študentov hodnotia. Toto by sa malo zmeniť – v roku 2004 sa bude pravdepodobne maturovať podľa nového modelu.
Návrh reformy maturít predložil Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) v máji 2000 ministerstvu školstva a po schválení bol koncom roku 2000 zverejnený. Podľa Pavla Černeka z ŠPÚ sa „o novej podobe maturít viedla na slovenské pomery široká diskusia na seminároch, pri okrúhlych stoloch, v tlači aj na webových stránkach ŠPÚ“.
Čo sa zmení
Prvým krokom k odstráneniu neobjektívnosti maturít musia byť štandardné požiadavky na vedomosti a zručnosti absolventa. Druhým krokom bude rozšírenie tradičných maturít (ktoré zostávajú v kompetencii škôl) o externú písomnú časť. Tá bude centrálne vypracovaná, zadaná aj vyhodnotená. Novinkou bude tiež väčší počet maturitných predmetov a možnosť zvoliť si základnú alebo náročnejšiu úroveň skúšky.
Nová podoba maturít nemá umožniť len objektívnejšie hodnotenie a možnosť porovnania dosiahnutej úrovne absolventov. „Verím, že keď si vysoké školy v praxi overia kvalitu maturít, budú akceptovať ich výsledky aspoň ako časť prijímacieho konania,“ hovorí Černek. Zmeny vo forme i hodnotení skúšok by mali dodať maturitnému vysvedčeniu vážnosť aj v očiach zamestnávateľov a v zahraničí.
Učitelia sa zhodujú v názore, že novej koncepcii maturitnej skúšky musia predchádzať výrazné zmeny v spôsobe vyučovania. Mnohí sa tiež pozastavili nad tým, že stále chýbajú vzdelávacie štandardy a už sa hovorí o príprave katalógov cieľových požiadaviek. „Štandardy na všetky maturitné predmety budú zverejnené v januári,“ hovorí Černek.
Slovenčina, jazyk, matematika?
Okrem sťažností na nemožnosť dosiahnuť požadované výsledky prácou podľa starých učebníc, osnov a starými metódami, uvažovali učitelia aj o zaradení jednotlivých predmetov do povinnej časti maturít. Povinnú maturitu z matematiky odmietajú najmä na odborných školách, učňovkách a aj časť gymnazistov si myslí, že by sa bez nej zaobišla. Iní zase tvrdia, že matematika podnecuje logické myslenie a medzi ňou a ostatnými predmetmi existujú značné presahy, a preto by sa z nej malo maturovať. „Povinne budú maturovať z matematiky asi iba gymnazisti,“ hovorí Pavol Černek. „Konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Ale matematika je predmet, ktorý najviac koreluje so schopnosťou študovať na vysokej škole.“
Pretože v mnohých profesiách sú dnes v nevýhode tí, ktorí jazyky neovládajú, bol cudzí jazyk zaradený medzi povinné maturitné predmety. Časť učiteľov však mala výhrady aj proti tomuto kroku a navrhujú ako povinný iba slovenský jazyk a literatúru.
Prečo a kedy maturovať
Niektorí pedagógovia sú presvedčení, že študent by mal mať možnosť zvoliť si maturitné predmety podľa svojich potrieb a že by mal poznať spôsob ukončenia strednej školy už pri podaní prihlášky, aby zvážil, či má na to dostatočné schopnosti. Iní sa prihovárajú za to, aby sa mohol aj rozhodnúť, kedy a akú skúšku vykoná. Podľa toho by mohol žiak maturovať skôr alebo neskôr ako v riadnom termíne – podľa toho, či zvláda daný predmet na požadovanej úrovni, alebo nie. O novej podobe maturít sa ešte stále diskutuje a všetky nové prvky sa nezavedú do praxe naraz, hneď v prvom roku. „Konečnú podobu maturít pravdepodobne dosiahneme až o 10-15 rokov,“ vysvetľuje Pavel Černek.
MONIKA GÁLIKOVÁ
