V piešťanských reštauráciách sú na hostí z arabského sveta pripravení aj ponukami v arabčine.
Hussajna. V skutočnosti boli títo muži, sediaci oproti trom členom Pravej IRA, tajnými agentmi anglickej MI5.
Vo štvrtok sa Fintan O‘Farrell (39), Declan Rafferty (42) a Michael McDonald (44) priznali, že sa snažili kúpiť arzenál zbraní a rakiet, ktoré chceli použiť na teroristické útoky vo Veľkej Británii. Na budúci týždeň ich odsúdia. Ich rozhodnutie priznať vinu hneď na začiatku pojednávania, ktoré malo podľa očakávania trvať šesť týždňov, prekvapilo.
Teroristi padli do jednej z najpremyslenejších pascí, aké nastavila britská výzvedná služba. Operácia MI5 s krycím názvom Samnite, trvala skoro deväť mesiacov a odohrávala sa výlučne v cudzine. Zúčastnilo sa na jej asi 20 príslušníkov výzvednej služby a agentov. Kým sa teroristov podarilo zatknúť v arabskej reštaurácii v tajomných kúpeľoch Piešťany, stretávali sa s nimi po celej Európe.
Traja Íri boli presvedčení, že sa blížia k naplneniu ambície dostihnúť minulé úspechy Dočasnej IRA, keď nájdu štátneho sponzora na svoje bombové operácie. IRA mala v 70. rokoch úžitok z dodávok zbraní od líbyjského vodcu Kaddáfího. Pravá IRA si myslela, že presvedčila irackú tajnú službu, aby ju podporila peniazmi i výzbrojou.
Zoznam Írov, už v minulosti prepojených na Dočasnú IRA, obsahoval drôtovo ovládané strely na likvidáciu vrtuľníkov, granáty s raketovým pohonom, výbušninu semtex, revolvery a ostreľovačské pušky, schopné prestreliť ochranné vesty britskej armády na veľkú vzdialenosť. Žiadali tiež 1 500 000 USD v hotovosti.
V reštaurácii boli nenápadne ukrytí pracovníci výzvednej služby MI 5 z oddelenia T boja proti írskemu terorizmu, policajti z protiteroristického oddelenia Scotland Yardu SO13 a právnik MI5 na dosluch, aby zaistil kolegom dostatočné dôkazy. Bolo to po prvý raz, čo sa na tajnej operácii zúčastnil právnik.
Podľa zdrojov blízkych operácii schmatol jeden z agentov MI5, ktorého zámerne mizerná angličtina pomohla presvedčiť írskych teroristov, že hovoria so Saddámovými tajnými agentmi, obrúsok a predstieral, že smrká. Potom si ho rýchlo vložil do vrecka. Všetko, čo sa odohralo na dvoch samostatných večeriach v tej istej arabskej reštaurácii, sa filmovalo a nahrávalo.
Operácia Samnite sa začala na jeseň roku 2000. Informácie tajnej služby odhalili, že Pravá IRA, ktorá sa stávala silnou hrozbou, hľadá štát, ktorý by ju sponzoroval. Hláška prišla od agenta nazývaného David Rupert, ktorý pracoval tajne pre MI5 a FBI. Rupert, obchodník v USA, ktorému IRA verila, je pod policajnou ochranou a objaví sa ako kľúčový svedok obžaloby v procese s Michaelom McKevittom, údajným vodcom Pravej IRA.
Zamestnanci oddelenia T v MI5 zistili, že internetová stránka 32County Sovereignty Movement, politického krídla Pravej IRA, obsahuje okrem iného aj odsúdenie Britov a Američanov za bombardovanie Iraku.
Neexistoval dôkaz o prepojení Iraku a Pravej IRA, no MI5 sa rozhodla zahrať na agentov Saddáma Hussajna. Naše zdroje oznámili, že istý agent sa vydával za novinára zo Stredného východu a zavolal tlačovému tajomníkovi 32County Sovereignty Movement, či môže prísť urobiť rozhovor o britskom imperializme.
Na stretnutí potom agent vyhlásil, že nie je novinár, ale že pracuje pre irackú výzvednú službu. Nechal kontaktné číslo pre prípad, že by írska organizácia potrebovala pomoc. Zlaté pravidlo pri operácii Samnite vraj znelo: ubezpečiť sa, že nič nenaznačí pascu.
Pravá IRA čoskoro nadviazala kontakt a na viacerých stretnutiach v rôznych európskych krajinách vrátane Rakúska – od februára minulého roku – si zamestnanaci MI5 a agenti vybudovali totožnosť irackých tajných agentov. Stretnutia boli často napäté, lebo írski teroristi si uvedomovali riziko, že ich klame britská výzvedná služba. Postupne si však muži z MI5 a agenti získali ich dôveru.
Traja Íri chceli urobiť na „irackých tajných agentov“ dojem, že Pravá IRA bude dôležitým hráčom. Pri jednom z rozhovorov vraj agentom MI5 povedali, že Pravá IRA zaútočila na sídlo MI6 v Londýne v septembri 2000 východoeurópskym granátom s raketovým pohonom. Škoby boli len malé. Íri tvrdili, že keby boli mali lepšiu zbraň, boli by odviedli lepšiu prácu.
Slovensko si agenti MI5 zvolili ako štát na dokončenie obchodu so zbraňami, lebo má účinnú dohodu o vydávaní stíhaných osôb s Veľkou Britániou. Mali ešte ďalší dôvod, MI5 sa chcela uistiť, že Íri prejdú bezpečnostnými kontrolami na medzinárodnom letisku, aby nemohli prepašovať na stretnutia zbrane.
Keď si Íri sadli s tromi agentmi MI5 za stôl v arabskej reštaurácii v Piešťanoch, nikto nebol ozbrojený. Na prvej večeri rozhodol ukrytý právnik MI5, že pred zatknutím treba získať viac dôkazového materiálu.
Na druhej večeri 5. júla 2002 pridal McDonald na nákupný zoznam požiadavku na drôtovo riadené strely. Právnik po konzultáciách s pracovníkmi SO13 dospel k názoru, že dôkazov na zatknutie je dosť.
Slovenskú políciu MI5 priebežne informovala. Aby zatýkanie prebehlo hladko, MI5 zaobstarala pre Írov dodávku bez okien, takže keď zrazu predstúpili slovenskí policajti a prikázali im vystúpiť, bolo to absolútne prekvapenie.
Íri budú súdení podľa zákona o terorizme a zákona o výbušných látkach. Rafferty a McDonald sa priznali vo všetkých bodoch. O‘Farrell poprel dve obvinenia, ktoré súviseli s pokusom Raffertyho a McDonalda zaobstarať si zbrane. Jeho obhajobu prokuratúra koruny prijala.
