m sudcom.
O probléme štvorročných sudcov sme hovorili s advokátom a bývalým sudcom Ústavného súdu JÁNOM DRGONCOM.
Čo znamená doterajšie rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Pittnerovej?
„Nepoznám obsah sťažnosti. Zrejme je postavená na úvahe, že súčasťou základného práva podľa článku 35 – právo na prácu a výkon povolania je aj výkon sudcovského povolania, s čím sa dá súhlasiť. Určite nejakým spôsobom do tohto práva nemôže zasahovať akýkoľvek štátny orgán interným normatívnym pokynom, čo zrejme opatrenie ministra je. A ani akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom sa nedá zasahovať do základných práv.“
Je možné povedať, že pokynom ministerstva sa udial zásah štátnej správy do sudcovskej moci?
„Neuvažoval by som o zásahu do súdnej moci, ale skôr o tom, že došlo k zásahu do základneho práva na výkon povolania. Jeho súčasťou je aj výkon sudcovskej funkcie.“
Ministerstvo tvrdilo, že mandát sa štvorročným sudcom zachová, len nebudú do vymenovania prezidentom pojednávať. Je to možné?
„Nemôžu existovať sudcovia dvoch kategórií – tí, čo rozhodujú, a tí, čo nerozhodujú.“
Čo bude ďalej robiť Ústavný súd?
„Tým, že sťažnosť prijal, má dve možnosti. Vysloví porušenie ústavy alebo povie, že k porušeniu nedošlo.“
K akej možnosti sa prikláňate?
„Tak ako neraz aj v tomto prípade ide o neštandardný právnym problém. Neviem na to hneď odpovedať.“
Ak by mohli súdiť aj tzv. štvorroční sudcovia, občania by sa mohli obrátiť na Ústavný súd alebo aj do Štrasburgu a tvrdiť, že ich súdil nezákonný sudca alebo v opačnom prípade tvrdiť, že dochádza k prieťahom v súdnom konaní, ak tzv. štvoročný sudca odkladá vytýčenie pojednávania. Čo s tým chaosom?
„Chaos nevznikne v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu. Za chaos by mal niesť zodpovednosť ten, kto zapríčinil, že nedošlo včas k vyriešeniu otázky štvorročných sudcov. Určite je tam pravdepodobnosť, že sa otvorí nie málo vecí pre Štrasburg.“ IGOR STUPŇAN
