MILOŠ ŘÍHA (nar. 6. 12. 1958) si pamätá Bratislavu z hráčskych rokov, na federálnom ľade korčuľoval v I. lige desať sezón a v ročníku 1980/81 oslavoval s Vítkovicami majstrovský titul. Urastený útočník hral naposledy na Slovane v hokejovej zime 1986/87 ako hráč Zetoru Brno. Po 14 rokoch sa na Zimný štadión Ondreja Nepelu vracia ako tréner. Slovan si v minulosti vystačil s trénermi z radov bývalých hráčov alebo z iných slovenských miest, tentoraz siahol po koučovi zo zahraničia. Na včerajšom prvom tréningu si podal ruku s 23 hráčmi, medzi nimi bolo osem juniorov. Zo starších poznal Rybára, Hreusa, Hurtaja, Babku, Hecla, Rataja, ale väčšina mien mu nič nehovorila. Zatiaľ na týždňovky pendluje medzi Karlovými Varmi a Bratislavou.
Vlaňajšia sezóna sa vám príliš nevydarila - vyhodili vás z dvoch českých klubov: najprv z Karlových Varov a potom aj zo Sparty. Prečo ste prijali ponuku zo Slovenska?
„Potreboval som odísť z Česka, moje meno je tam pošramotené. Vraj som kondične zle pripravil mužstvo v Karlových Varoch a v Sparte som sa nedohodol s hráčmi. V skutočnosti - ak zoberiem napríklad Spartu - som si chybne vybral asistentov, ponechal som si Výborného a Hynka. Nefungovalo to. Urobil som chybu, vrhol som sa do práce bezhlavo. Bez toho, aby som si získal informácie o vnútornej štruktúre mužstva. Ťažko som za to platil. Priznávam, v minulej sezóne som dostal dve silné rany.“
Budete sa chcieť vyhnúť predchádzajúcim chybám. Ako ste si vyberali asistenta v Slovane?
„Asistent musí mať s hlavným trénerom dôveru v spoločnú prácu. Aj keď v určitej fáze môžu mať aj odlišný názor, konečný cieľ musí byť jednotný. Myslím si, že Ľubo Pokovič je správny človek. Vybral som si ho, lebo som ho dobre poznal ako hráča a počas majstrovstiev sveta v Nemecku sme mali čas na dlhšie rozhovory. Hovorili sme veľmi otvorene, Ľubo nič nezakrýval. Našli sme spoločnú reč. Potrebujem kolegu, ktorý pôsobil v klube a detailne pozná aj situáciu v slovenskom hokeji.“
Vie sa o vás, že v najúspešnejšej sezóne ste s pomerne neznámymi hráčmi v Pardubiciach v sezóne 1996/97 v Extralige skončili na 4. mieste a vás vyhlásili za trénera roka v ČR. Vidíte podobnosť medzi Pardubicami a Slovanom?
„Áno. Mali sme mančaft bez výrazných osobností, zato všetci hráči boli ochotní tvrdo robiť, a podriadili sa kolektívu. Po uplynulom ročníku odchádza zo Slovana Cíger, Kolník, ale taktiež Štefanka a z cudzincov zostáva len Kanaďan Casey. S trojicou Cíger, Kolník, Štefanka odchádza z mužstva aj 150 bodov v kanadskom hodnotení, ťažko ich bude nahradiť. Ale na druhej strane je to šanca pre ich nástupcov.“
Zrejme si uvedomujete, že Slovan mal v slovenskej Extralige zakaždým najvyššie ambície a aj v nadchádzajúcej sezóne ho treba rátať medzi kandidátov na titul. Za každý neúspech sa platí. Vlani sa na striedačke vystriedali štyria tréneri: Hossa, Pokovič, Dornič, Walter. Neodrádzalo vás to?
„Taký je trénerský chlebík. Mám výhodu, že s mužstvom môžem robiť od začiatku prípravy, môžem na hráčov vplývať. Verím, že omladený Slovan bude svojím hokejom lákať divákov do hľadiska a prídu aj výsledky. Viem, že fanúšikovia by najradšej chceli, aby sa vrátil titul. Reálne by mal patriť medzi trojicu najlepších.“
Aký hokej vyznávate?
„V Pardubiciach nám vychádzal chytrý český hokej. Od hráčov budem vyžadovať vysoké korčuliarske schopnosti, aby sme mohli uplatňovať rotáciu v strednom pásme. Problémom môže byť hra s brániacim ľavým krídlom v obrannom pásme. Slovan doteraz hral so stiahnutým centrom. Ale na to sa dá v príprave zvyknúť.“
Za akého trénera sa považujete, demokratického či autoritatívneho?
„Z každého mám trošku. Vyžadujem od hráčov, aby sa oddali hokeju, boli disciplinovaní - v tom viem byť prísny. Ak to hráči dodržiavajú, viem aj povoliť.“
ONDREJ GAJDOŠ
