Už v roku 1968 sa prišlo na to, že model výchovy detí v internátnych typoch detských domovov je zlý. Deti žijú v umelých podmienkach a v reálnom živote potom zlyhávajú. Až 60 percent z nich končí vo väzení. Viac ako 20 rokov odborníci premýšľajú, čo a ako zlepšiť, aby opusteným deťom pomohli.
"V internátnych podmienkach sa nedajú nadväzovať vzťahy, je tam priveľa detí. Keď vyjdú z domova, nie sú schopné nadviazať vzťah, lebo v živote žiadny vzťah nemali, nie sú schopné niečo vybaviť, lebo nič nevybavovali. Nevedia čo majú robiť," hovorí Katarína Taligová zo Spoločnosti priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar.
Dnes sa svet veľkých internátnych domovov mení na bunky rodinného typu po 10-12 detí. Deti sa snažia vracať späť do rodín - či už biologických, príbuzenských, alebo cudzích. Vychovávatelia aj budúci náhradní rodičia dostávajú školenia, ako im čo najlepšie pomôcť, ako s nimi vychádzať a riešiť ich problémy. Slovensko, lepšie povedané organizácia Úsmev ako dar, totiž kúpila program PRIDE (hrdosť), ktorý presne hovorí, ako na to.
Hlavným cieľom programu je zlepšiť kvalitu náhradnej rodinnej starostlivosti tým, že bude informovať a pripravovať ľudí, ktorí sa rozhodli starať sa o dieťa niekoho iného. Učí ich starať sa o dieťa, poznať ho, vyrovnať sa so stratami, ktoré utŕžilo a plánovať spolu s ním budúcnosť.
Viac informácii o výchove opustených detí sa dozviete v utorňajšej prílohe denníka SME Škola a rodina.
