Tento týždeň si sadajú za stoly potiahnuté zeleným filcom tisícky maturantov na Slovensku. Väčšina z nich patrične vystresovaná. Veď im učitelia roky prízvukovali, aká je to dôležitá skúška a aké problémy budú mať s jej zvládnutím. Napokon sa však iste ukáže, že pravdu mali tí, ktorí študentov upokojovali, že maturitu u nás nespraví len výnimočný ignorant.

Podľa dostupných štatistík sa naozaj stáva len výnimočne, že niekto maturitu nezloží. Niektorí odborníci preto tvrdia, že je viac-menej len formalitou.

„Sme veľmi silne zameraní na vstupy. Každý riaditeľ vám povie - maturity, tie idú, to je v poriadku, ale tie prijímačky… Vo svete je to presne naopak, maturita je náročnejšia a dôležitejšia ako prijímačky,“ povedal pre SME Vladislav Rosa, hlavný školský inšpektor.

Formalita?

Učitelia rečiam o formalite maturity oponujú. „Iste, zmaturujú všetci, ale preto, že my situáciu riešime už skôr. Ak máme pocit, že žiak štúdium nezvládne, hneď o tom informujeme rodičov. Tí potom svoje dieťa väčšinou preradia na školu s nižšími nárokmi,“ tvrdí riaditeľka bratislavského osemročného gymnázia.

Problém s neprospievajúcim žiakom sa môže riešiť i tak, že žiaka k maturite jednoducho nepripustia. Cez prázdniny si má spraviť reparáty a na maturitu v septembri sa dôkladnejšie pripraviť.

„Aj ja som sa tento rok rozhodoval, či pustiť žiaka k maturite. Celý rok takmer nič nerobil, v predmetoch je niekde medzi štvorkou a päťkou,“ hovorí Pavol Tedla, učiteľ na gymnáziu v bratislavskej Dúbravke. „Na druhej strane, jeho rodičia sa rozviedli a žijú v zahraničí, stará sa o neho dedo. Má to ťažké. Keďže je to pomerne tichý žiak, žiaden grázel, povedal som si, že mu dám šancu. Ak zmaturuje, stihne aj prijímačky na vysokú školu.“

Nie je maturita ako maturita

Odborníci vidia problém aj v tom, že výpovedná hodnota známky klesá, a maturita na odbornom učilišti alebo strednej škole v malom mestečku sa nedá porovnávať napríklad s maturitou na vychytenom bratislavskom gymnáziu. Riaditelia stredných škôl s tým však, prirodzene, nesúhlasia.

„Naši učitelia sú predsa rovnako kvalifikovaní ako učitelia kdesi na gymnáziu,“ obhajuje kvalitu maturity na SOU odevnom v Námestove jeho riaditeľ. „Obsah učiva máme rovnaký, len na gymnáziu idú možno trochu viac do hĺbky a my zas do odbornosti.“

Jaroslav Ivančo, riaditeľ Obchodnej akadémie vo Svidníku, si tiež myslí, že o úrovni školy a maturity nerozhoduje „to, kde je škola geograficky umiestnená, ale iné hodnoty“.

Nová má byť objektívnejšia

Nejednotnosť hodnotenia aj možnú neobjektívnosť učiteľov by mala odstrániť pripravovaná nová maturita, ktorá by mala mať rovnakú výpovednú hodnotu pre celé Slovensko. V názoroch na ňu sa však mnohí odborníci rozchádzajú. „Istá časť skúšky by sa mala centrálne vyhodnotiť a zvyšná, interná časť skúšky, by sa mala asi rozlišovať podľa typu školy. S tým vcelku súhlasím,“ hovorí Jaroslav Ivančo.

„Mne sa nepáči, že by mal žiaka skúšať učiteľ, ktorý ho nepozná,“ hovorí Martin Zaťovič, učiteľ na gymnáziu Bílikova v Bratislave. „Myslím si, že je lepšie, keď žiakov skúša učiteľ, ktorý ich učil a pozná ich. Hodnotenie na maturite by malo byť nielen za pätnásť minút skúšania, ale za celé štúdium. Predsa sa môže stať, že dobrému žiakovi nesadne otázka, alebo dostane okno, a na druhej strane slabší žiak si môže vytiahnuť práve tú otázku, ktorú sa najlepšie naučil.“

Vysvedčenie nepomôže

Maturitné vysvedčenie je doklad, ktorý stojí študentov veľa úsilia a mal by im otvoriť cestu k dobrému zamestnaniu alebo štúdiu na vysokej škole. Známkam na maturitnom vysvedčení sa však dnes nepripisuje veľký význam - pri prijímačkách na vysokú školu je dôležitejšie, ako urobíte vstupný test; a zamestnávateľa skôr zaujímajú vaše jazykové schopnosti, ovládanie práce s počítačom či prax, ako známky. Problém je vraj v tom, že súčasná maturita je málo objektívna a dostatočne nevypovedá o schopnostiach absolventa.

SOŇA REBROVÁ