Keď začiatkom mája tohto roka riaditeľ sekcie modernizácie a podpory obrany ministerstva obrany genpor. Leopold Bilčík potvrdil, že sa podarilo predať do Grécka prvých 12 húfnic, charakterizoval tento obchod slovami „veľký finančný prínos“. Posledné informácie naznačujú pre koho.
Podľa denníka Práca na predaji štát prerobil 996 miliónov korún. Tie na druhej strane zarobila súkromná spoločnosť Kerametal. Tá kúpila od výrobcu, ktorými sú ZTS Dubnica nad Váhom plus (cez DMD Holding ju kontroluje štát), 12 húfnic po 52 miliónov korún. Pre ZTS-ku to znamenalo zisk päť miliónov na jednu Zuzanu. Kerametal však nakoniec za predaj jednej húfnice Grékom zinkasoval 2 752 159 milióna amerických dolárov.
Ako koncom minulého roka informoval denník SME, na Zuzane zarobí aj veľkopodnikateľ Jozef Majský, ktorého firma Tatra Sipox je dodávateľom podvozkov. Podľa Majského je hodnota jedného podvozka asi 10 miliónov korún, pričom celková dodávka by mala byť na 40 podvozkov.
Podľa dobre informovaného zdroja nie je potrebné vec stavať do roviny, že štát prišiel o miliardu. Upozorňuje pritom na to, že pri obchode so špeciálnou technikou je obvyklé, že 15 až 20 pecent z objemu celej transakcie zostáva výrobcovi a ostatné si delia obchodníci, marketing a realizátori finančných transakcií. Výrobca totiž nemá prehľad o trhoch ani potrebné obchodné kontakty a know-how. „Okrem toho je predsa obvyklé, že zisk berie ten, kto urobí obchod, v tomto prípade Kerametal. Netvrdím, že sa húfnice nemohli predať za viac, z prvej zákazky sa však zbohatnúť nedá,“ skonštatoval. Prínosy takýchto transakcií treba podľa neho vidieť aj v zachovaní výroby v problémových regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Podmienkou úspechu v zahraničnom obchode so zbraňami je zavedenie zbrane najprv do výzbroje domácej armády. Až po jej osvedčení doma prichádza do úvahy predaj aj v zahraničí. Prvých osem Zuzán bolo do slovenskej výzbroje zavedených v júni 1998. Nasledovali zložité rokovania, ktoré vyústili do konkrétnej požiadavky gréckej armády v máji minulého roka. Podľa pozorovateľov je „grécky kontrakt“ o to cennejší, že ide o dodávku do členskej krajiny NATO. K prvému kontraktu na 12 kusov sa viaže aj opcia na ďalších šesť. V štádiu rokovaní sú aj možné dodávky tohto delostreleckého systému do armád Indie, Fínska a Českej republiky. Na vývoji Zuzany sa okrem dubnickej zbrojovky a Kerametalu podieľali slovenské ministerstvá obrany a hospodárstva.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
