je situáciu, v akej sa táto juhoslovanská republika nachádza. Od nedávnych volieb mnohí očakávali potvrdenie cesty k nezávislosti. Výsledky však ukázali, že podpora myšlienky samostatnosti je medzi obyvateľmi Čiernej Hory oveľa menšia, než sa zdalo.

Cetinje, metropola bývalého čiernohorského kráľovstva, je dodnes pre mnohých Čiernohorcov symbolom nezávislosti. Samostatnosť Čiernej Hory berú ako nezvratnú skutočnosť. Otázkou zostáva iba, kedy k nej príde. „Celé Cetinje je za samostatnosť. Proti je len pár Srbov, ktorí tu žijú, ale tí nám v nezávislosti nezabránia,“ hovorí jeden z mladíkov, ktorí pred malou chvíľou pokrikovali na dvojicu Srbov. Nad otázkou, či sa malý štát, značne závislý od finančnej pomoci zo zahraničia, dokáže sám uživiť, dlho nerozmýšľa. „Hospodárstvo sa určite čoskoro postaví na nohy a už teraz sa u nás prudko rozvíja turistický ruch. Zo začiatku možno budú problémy, ale nepotrvá dlho a z Čiernej Hory môže byť bohatá krajina,“ hovorí presvedčivo.

Koštunica tanky nepošle

Čiernohorská vláda zaviedla pred dvoma rokmi v krajine ako jedinú menu nemeckú marku. Mnohí ľudia videli v tomto kroku náznak budúcej prosperity. Realita je však iná. Priemerný plat sa dnes v Čiernej Hore pohybuje okolo 200 mariek a pri súčasných cenách je sociálna a ekonomická situácia nemalej časti obyvateľstva veľmi ťažká. Aj preto mnohí vidia záchranu v osamostatnení krajiny.

Takýto názor má aj študentka Tamara z prímorského mesta Budva, jedného z najväčších stredísk cestovného ruchu. „Ekonomiku už oddelenú máme, teraz to musíme ešte potvrdiť politicky. Som presvedčená, že keď budeme samostatní, bude sa Čiernohorcom dariť oveľa lepšie.“

Prípadného ozbrojeného konfliktu sa Tamara nebojí. „Osamostatniť sa dá aj pokojne, veď aj u vás v Československu ste to dokázali. A hlavne, v Belehrade už nesedí Miloševič, ale Koštunica a ten sem tanky nepošle.“

Dve generácie, dva svety

Za zotrvanie vo zväzku so Srbskom sú prevažne starší ľudia. „Každá čiernohorská rodina má nejakých príbuzných v Srbsku. Prečo by sme mali trhať rodinné zväzky len kvôli mocenským chúťkam niektorých politikov. Nehovorím už o tom, že ako samostatný štát nemôžeme existovať. Nemáme na to ani politicky, ani ekonomicky. Ja som za Juhosláviu, a keď bude referendum, tak za ňu budem aj hlasovať,“ hovorí dôchodca Miodrag Petrovič a tlmočí tak názor asi polovice obyvateľstva.

Čierna Hora, to sú dva rozdielne svety. Chudobnejšie vnútrozemie a relatívne bohatšie prímorské oblasti. Zatiaľ sa tu ľudia prikláňajú k nezávislosti, vo vnútrozemí a v horských oblastiach si skôr želajú zotrvať vo zväzku so Srbskom. Veljko Bojovič (76) žije celý život v malej dedinke Zmijica v pohorí Durmitor na severe krajiny. „Aj keď som nikdy nesúhlasil so všetkým, čo kedysi Tito robil, podľa mňa vybudoval silnú Juhosláviu, a je veľká chyba, že sa tento štát rozpadol. Pre Čiernu Horu by bolo najlepšie, keby zostala vo zväzku s Belehradom. Som proti tomu, aby sa osamostatnila.“

Generačný konflikt sa nevyhýba ani jeho rodine. „Nemyslím si, že by mala Čierna Hora ďalej zostávať v Juhoslávii, ale takisto si nemylím, že môže existovať ako samostatný štát. Mal by to byť nejaký voľnejší zväzok, niečo ako konfederácia,“ hovorí jeden zo synov pána Bojoviča.

Čiernohorci stáli veľakrát vo svojej histórii pred dilemou ako ďalej a stoja pred ňou i dnes. Priaznivci i odporcovia samostatnosti Čiernej Hory sa však zhodujú v jednom: Nič nechceme riešiť násilím, vojen na Balkáne už bolo dosť.

ANDREJ ŠIMONČIČ

Cetinje, Budva - Bratislava