BRATISLAVA. Tušíte, že sa vo vašom zamestnaní korumpuje, no nemáte na to dôkaz? Odpoveď na otázku, čo v takom prípade robiť, hľadajú ťažko aj odborníci.

Trestný zákon hovorí, že ak sa „hodnoverným spôsobom" dozviete o korupcii, musíte ju nahlásiť. Inak riskujete väzenie až na tri roky.

„Treba vždy zvážiť, či sme sa o korupcii dozvedeli hodnoverne. Ak len niečo tušíme a nemáme to overené, nemáme povinnosť oznámiť to," vysvetľuje právnička Zuzana Bukvišová z právnej protikorupčnej poradne Transparency International Slovensko.

Advokát Juraj Bizoň hovorí, že intuícia korupcie bez dôkazov je najmä vec etiky. „Ide o to, či práca pre takúto firmu nie je v konflikte so svedomím," mieni Bizoň. Ak áno, treba z firmy podľa neho odísť. Sám priznáva, že len s pocitmi nemá význam ísť na políciu.

Firma korupciou získava, tak prečo ju nahlásiť?

Čo je whistleblowing?

Je verejné poukázanie na porušovanie zákonov a iné nečestné praktiky iného subjektu (firmy či úradu), väčšinou má konkrétne dôkazy, jeho snahou je donútiť vinníka k zodpovednosti, v niektorých krajinách ho upravuje samostatný zákon, na Slovensku legislatíva v tejto oblasti chýba, prepracované systémy whistleblowingu a ochranu oznamovateľov (whistleblowerov) majú najmä nadnárodné spoločnosti a korporácie. Zdroj: Wikipédia

Prehnaná lojalita k vlastnému zamestnávateľovi v čase krízy môže zamestnancov dostať do pochybností, či nahlásiť korupciu, ktorou firma a teda aj oni získavajú zákazky či minimalizujú niektoré problémy. Pri zisteniach o korupcii treba opomenúť aj dobré kolegiálne vzťahy.

Transparency International hovorí, že ak firma korumpuje, môže tým škodiť aj sama sebe. „Korumpovanie jej síce môže priniesť zisk, ale je maximálne neetické a v prípade odhalenia jej renomé na trhu pôjde ku dnu," hovorí Bukvišová.

Pripomína, že firma neškodí len sebe, ale aj svojim zamestnancom, ktorí s korupciou nemajú nič spoločné. „Budú s takouto firmou spájaní aj v prípade záujmu o ďalšie zamestnanie," upozorňuje právnička.

Zamestnanci, ktorí o korupcii tušia, no nemajú na to dôkazy a tento pocit nenahlásia, sa nemusia cítiť vinní. „Ak niečo iba tušíme, nebude voči nám vyvodzovaná trestná zodpovednosť, nanajvýš morálna či etická." vysvetlila Bukvišová.

S Bizoňom sa zhodujú, že situácia by bola iná, ak by mal zamestnanec hodnoverné dôkazy a korupciu vedome prehliadal. „Išlo by o trestný čin nenahlásenia trestného činu," tvrdia.

Šéf a kolegovia nie sú blízki

Korupciu nemusia oznámiť osoby, ktoré majú zákonom uznanú mlčanlivosť, napríklad advokáti a notári. Beztrestne neoznámiť korupciu môžete aj vtedy, ak by ste tým spôsobili ujmu sebe alebo svojim blízkym. „Vzťahy na pracovisku, medzi zamestnancami, k šéfovi, nie sú vzťahy medzi blízkymi," upozornil Bizoň.

Zamestnávateľ vás v žiadnom prípade nemôže v pracovnej alebo inej zmluve zaviazať k prípadnej mlčanlivosti, ak by ste sa dozvedeli o korupcii (alebo inom zločine).

„Nie je možné uzavrieť platnú dohodu, aby som konal protizákonne," vysvetlil Bizoň. Bukvišová dokonca hovorí, že v prípade takéhoto kroku by sa sám zamestnávateľ dopustil trestného činu.

Pomôže mať systém

V situáciách, keď si zamestnanec nie je istý, či sa vo firme korumpuje, alebo nie, pomôže interný systém nahlasovania a zároveň aj ochrana oznamovateľa.

„Od čiernych skriniek v jedálňach v malých spoločnostiach a na úradoch cez rôzne telefónne linky až po prepracovaný, často nadnárodný systém nahlasovania a následného prešetrenia nečestných praktík vo veľkých spoločnostiach," vyratúva niektoré možnosti Bukvišová.

Keď u vás takýto systém chýba, no vaša intuícia je silná a bez dôkazov, môžete sa obrátiť na médiá. Transparency International však upozorňuje, že „spôsob nahlásenia korupcie treba vopred citlivo zvážiť".

Rada Európy v súčasnosti pripravuje rezolúciu na ochranu oznamovateľov nečestných praktík spozorovaných na pracovisku. Mala by v nej byť zakotvená aj ochrana zamestnancov, ktorí sa obrátili na médiá v prípade, ak vo firme neexistoval systém nahlasovania zločinov, alebo tiež vtedy, keď bolo nerozumné od zamestnanca firmy žiadať nahlásenie nečestností.

Ísť so zisteniami za šéfom? Opatrne

Korupcia v zamestnaní a jej odhaľovanie vyvoláva otázky. Ako postupovať?

1. Niečo mi hovorí, že firma korumpuje. Čo mám robiť?

Ak ide skôr len o tušenie, ktoré nie je overené, povinnosť ohlásiť korupciu na polícii nevzniká. Zamestnávatelia môžu pre takéto prípady zriadiť rôzne ohlasovacie kanály (schránka, záznamník, vlastné oddelenie kontroly), kde môžete nahlásiť aj takúto domnienku.

2. Mám dôkazy o korupcii, no stále neviem, či je do nej zapletený aj môj šéf. Je veľmi dobrý, preto to s ním chcem najprv konfrontovať.

Dôkaz o korupcii znamená, že ste sa o nej dozvedeli hodnoverným systémom. Podľa zákona ju musíte nahlásiť, inak riskujete trest. Ak neviete odhadnúť, či sa v korupcii vezie aj váš nadriadený, je lepšie zájsť s dôkazmi na políciu. Keby ste s ním podozrenia konfrontovali, môže hneď zničiť všetky dôkazy.

3. Pracujem v štátnej správe a môj kolega vyhral výberové konania s pomocou úplatku. Dôkaz na to nemám a keď sa ozvem, tak ma riaditeľ vyhodí. Mal by som sa obrátiť na médiá?

Medializácia môže pomôcť k odhaleniu prípadu a získaniu dôkazov. Na druhej strane však môže spôsobiť to, že vinník zničí všetky dôkazy a trestný čin sa už nepodarí nikdy vyšetriť. Spôsob nahlásenia korupcie teda treba vopred citlivo zvážiť.

4. V zásuvke mám odložené dôkazy, že sme tender vyhrali len preto, že manažment firmy podplatil komisiu. Ale zarobili sme na tom milióny eur a v kríze bolo na výplaty. Pochybujem, že je to správne, ale keby som to nahlásil, v tejto firme by som skončil.

Korupcia môže firme priniesť zisk, no firma, ktorá korumpuje, škodí sama sebe a zamestnancom, ktorí s korupciou nemajú nič spoločné. Meno a dobrá povesť spoločnosti v prípade odhalenia korupcie pôjdu ku dnu. V súvislosti s tým budú mať jej zamestnanci, teda aj vy, problém nájsť si novú prácu. Okrem toho platí, že ak máte dôkazy o korupcii a neohlásili ste ju, riskujete až trojročné väzenie.

5. Mám ohlásiť korupciu svojmu šéfovi? Čo ak to vo firme „praskne" a ja sa ocitnem bez práce?

Zákon hovorí o tom, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že podá na kolegu alebo zamestnávateľa sťažnosť, alebo žalobu. Platí to aj v prípade ohlásenia zločinu, akým korupcia je. Ak sa vám to stane a prídete o prácu, môžete zamestnávateľa žalovať, napríklad o neplatnosť výpovede.

Odpovede spracovala

Právna protikorupčná poradňa

Transparency International Slovensko