Domáce väzenie palestínskeho vodcu Jásira Arafata sa čoskoro skončí. Izrael aj Palestínčania prijali americký návrh, ktorý mu otvára cestu na slobodu. Niekoľko dní – nevie sa koľko – sa Arafat ešte bude musieť z okna pozerať na izraelské tanky. Ostáva doriešiť technické detaily okolo prevozu šiestich palestínskych radikálov do palestínskej väznice v Jerichu, kde ich budú strážiť britskí vojaci. Britskí experti už včera pricestovali do Izraela.

Izrael sa nezriekol požiadavky vydania týchto osôb – z ktorých štyroch obviňuje z októbrovej vraždy ministra Rechavana Zeeviho a dvoch z pašovania zbraní loďou Karine A. Na nátlak USA však súhlasil, že to nebude podmienkou na uvoľnenie blokády Arafatovho sídla v Ramalláhu.

Trest vypršal

Uväznenie Arafata malo hlavne symbolický význam. Izrael dal najavo, že si môže kedykoľvek znovu podriadiť celé palestínske územie a jeho vodcu deportovať alebo zabiť. Bol to symbol vyhranej bitky: Arafata dočasne zbavili moci a stal sa väzňom – bol potrestaný za terorizmus radikálnych skupín.

Uvoľnenie blokády signalizuje návrat k myšlienke palestínskej autonómie na čele s Arafatom. V poslednom období už aj armáda upozorňovala: blokáda je kotraproduktívna. Arafata držal vo väzení už len silný tlak ministrov extrémnej pravice, ktorí sa dožadovali potrestania vrahov Zeeviho.

Bushova zásluha

Pod návrh sa podpísal prezident George Bush osobne. Bush cez víkend vyvíjal enormné úsilie a napokon presvedčil premiéra Ariela Šarona, aby prijal návrh, ktorý je snáď najvýznamnejším posunom na Blízkom východe za posledné mesiace.

Bush s radosťou konštatoval, že to bol „šťastný deň pre celý región“ – a bol to šťasný deň aj pre americkú diplomaciu. „Vodca Arafat má teraz voľnosť pohybu a voľnosť vládnuť a očakávame, že to aj urobí,“ vyhlásil v noci na včera a ďalej rozvíjal, že Arafat musí bojovať proti násiliu.

Ramalláh za Džanín

Šaron nedávno ešte vyhlasoval, že radšej vypíše predčasné voľby, akoby sa mal zriecť vydania Zeeviho vrahov. V nedeľu už vyvíjal enormný tlak na ministrov, ktorí boli väčšinou proti. „Musíme prijať prezidentovu výzvu. Je to priateľ Izraela a stojí na našej strane v tejto ťažkej kampani,“ citoval denník Haarec Šaronove slová z nedeľňajšieho zasadania vlády. Ešte aj počas rokovania kabinetu telefonoval s Bushom a ten mu uľahčil situáciu, keď mu na oplátku sľúbil pomoc pri presadení izraelských podmienok pre misiu OSN na vyšetrenie vojenského zásahu v Džaníne. Zároveň pozval Šarona do Bieleho domu, ktorý ostáva pre Arafata ešte stále zatvorený.

Palestínčania kompromis veľmi nevítali. „Práve nastal čas, aby pán Bush začal zaobchádzať s Arafatom ako s prezidentom, a nie ako s väzňom,“ vyhlásil včera Arafatov poradca Sájib Irikát.

Návrat k normálu

Uväznenie Arafata trvá prakticky od decembra minulého roku s prestávkami a čiastočným uvoľnením. Najskôr tanky ostávali vo vzdialenosti desiatok metrov od rezidencie. Od 29. marca, keď izraelská armáda začala poslednú veľkú ofenzívu, mu ostáva len niekoľko miestností bez elektriny a telefonického spojenia. Vojaci obsadili a zdemolovali veľkú časť jeho sídla a väčšina oficiálnych budov v meste je v troskách. Arafat nemohol odcestovať na summit v Bejrúte a Izrael mu odopieral návštevu zahraničných predstaviteľov.

Operácia, v ktorej armáda prakticky prečesala celú palestínsku autonómiu, sa skončila pred týždňom. Obsadené ostalo už len Arafatovo sídlo v Ramalláhu a kresťanský chrámový komplex v Betleheme.