
Európsky parlament v Bruseli patrí k najväčším administratívnym budovám na svete. Pracovať v ňom sa oplatí. Aj finančne. FOTO– ARCHÍV
BRATISLAVA – Vstup Slovenska do Európskej únie prinesie šancu na prácu stovkám našich ľudí – otázkou je, či ich máme dostatok. Kameňom úrazu sa môže stať skupina odborníkov – úradníkov, ktorí by mali vybavovať európsku agendu u nás doma. Ľudia so skúsenosťami zrejme odídu do Bruselu či Štrasburgu – chýbať budú doma najmä v regiónoch.
Už dnes nás únia pravidelne kritizuje za nedostatok ľudí, ktorí by pracovali na programoch a projektoch európskej integrácie. Neschopnosťou pripravovať a uskutočňovať projekty prichádzame o milióny.
Vláda v snahe zabezpečiť dostatok odborníkov, rozhodla vlani v jeseni o vytvorení 1100 pracovných miest tzv. euroúradníkov. Odsúhlasila pre nich aj o čosi vyššie platy, ako majú iní štátni úradníci, okolo 18 000 čistého mesačne. Napĺňanie stavu však ide pomaly. „Administratívne kapacity napĺňame teraz na viac ako na 50 percent,“ povedala podpredsedníčka vlády Mária Kadlečíková. Väčšinou sú to mladí ľudia, ktorí sa rýchlo zapracujú a ovládajú jazyky.
Ľudí, ktorých si v konkurzoch vyberú európske inštitúcie, by sme mali mať dosť. Vysokú školu, výbornú angličtinu a skúsenosti s integráciou už má u nás pomerne veľa najmä mladých ľudí. Silnou motiváciou je plat – na najnižšej úrovni v byrokratickom aparáte Európskej komisie je nástupný plat 3500 eur mesačne (takmer 150 000 korún).
Ďalšou skupinou našich ľudí v únii budú politickí nominanti do funkcií v Bruseli a Štrasburgu. Politické strany tvrdia, že pripravujú dosť vhodných kandidátov. Záujem stať sa europoslancom netaja viacerí politici – napríklad Oľga Keltošová z HZDS, Jozef Banáš z ANO či Igor Lenský z SDĽ.
BARBORA TANCEROVÁ