BRATISLAVA. Pracovať ako baník, pilot, žeriavnik, jaskyniar či artista? Záujemcovia o takéto práce sa dnes hľadajú len veľmi ťažko. Napriek tomu však rizikové profesie lákajú. „V dnešných časoch sa ľudia čoraz častejšie zaujímajú o zamestnania, ktoré im poskytujú možnosť vyššieho zárobku, a to aj na úkor toho, že zamestnanie patrí medzi rizikové povolania," povedala Zuzana Rumlová z personálnej agentúry AuJob.
Agentúra potvrdila, že sa v poslednom období zvýšil záujem o takéto povolania. Ľudia si však podľa Rumlovej viac uvedomujú, čo všetko s výkonom rizikového povolania súvisí.
Väčšie riziko, viac výhod Zamestnanci v rizikových povolaniach majú zväčša niektoré výhody, ktoré im poskytuje zamestnávateľ automaticky.
Piloti Českých aerolínií napríklad majú úrazové poistenie nad rámec zákona, kúpeľnú starostlivosť v priebehu roka. Tá nie je ničím výnimočným ani v prípade iných rizikových povolaní. Športovci či akrobati môžu využívať regeneračné pobyty aj niekoľkokrát za rok.
Intenzita takejto starostlivosti pritom priamo súvisí s povahou profesie. Nadštandardná zdravotná starostlivosť pre zamestnanca, ale aj pre jeho rodinu, patrí medzi benefity, ktoré sú charakteristické pre profesionálnych vojakov.
Aké výhody môžu získať?
regeneračné kúpeľné pobyty hradené zamestnávateľom, úrazové poistenie nad rámec zákona, výpočtovú techniku, mobil na súkromné účely, voľné vstupy na podujatia, nadštandardnú lekársku starostlivosť, piloti poistenie pre prípad straty licencie zo zdravotných dôvodov.
Podľa agentúry AuJob sa však napriek benefitom a platom hľadajú takéto pozície bežným spôsobom len veľmi ťažko. „Ak zamestnávatelia hľadajú pracovníkov na pozície, ako sú baník, tesár, hasič či jaskyniar, uvedené profily vhodných kandidátov sa ťažšie hľadajú na štandardných pracovných portáloch, prípadne ich tam nie je dostatok," povedala Rumlová.
Zamestnávatelia sa skôr obracajú na školy a oslovujú absolventov, ktorí danú profesiu študujú.
Riziko musia mať v krvi Podľa psychológa Karola Kleinmana sú zamestnanci v takýchto profesiách predurčení na to, aby pracovali v rizikovom prostredí.
„Ak dynamický typ človeka začne robiť kancelársku prácu, zrejme ho to dlho baviť nebude. Naopak, ak by sa pásový pracovník zamestnal ako hasič, tú prácu by nezvládol," mieni psychológ.
Myslí si, že pri rozhodovaní, či pracovať v rizikovom povolaní, väčšinou chýba posúdenie z psychologického hľadiska. O zamestnancoch v rizikových povolaniach hovorí, že si sami riziko neuvedomujú. „V momente, ak si riziko profesie uvedomí, tak v tej práci bude zlyhávať," poznamenal Kleinman.
Za riziko dostanete viac Za každú hodinu v sťažených pracovných podmienkach patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj kompenzácia najmenej 20 percent minimálnej hodinovej mzdy.
Kompenzáciu si so zamestnávateľom môže dohodnúť individuálne, prípadne prostredníctvom odborov. Tá zvyčajne býva vyššia ako zákonom stanovené minimum.
Aj v prípade nadčasov má zamestnanec nárok na väčšiu odmenu. Tú si však môže zamestnávateľ v prípade rizikových povolaní dohodnúť len vo výnimočných prípadoch. Ak sa tak stane, zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 35 percent z priemerného zárobku.
Rizikové profesie sú vo väčšej miere monitorované aj lekármi. Preventívne prehliadky sa cielene zameriavajú najmä na tie orgány ľudského tela, na ktoré najviac vplývajú škodlivé faktory prác.
Takéto preventívne prehliadky sa vykonávajú raz za dva roky pri povolaniach v 3. kategórii prác a raz za rok v 4. kategórii. Všetky náklady na takúto prehliadku hradí zamestnávateľ.
Mieru rizika určuje zákon
Zákon zaraďuje práce podľa miery rizika do štyroch kategórií. Za rizikové považuje len posledné dve z nich.
Do 1. kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
Do 2. kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vystavenie zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia neprekračuje stanovené limity.
Do 3. kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých je potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia vykonať organizačné, technické a iné špecifické opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov. Záťaž pracovnými faktormi a pracovným prostredím má nepriaznivé spolupôsobenie na organizmus a nemožno vylúčiť poškodenie zdravia zamestnancov.
Do 4. kategórie sa len výnimočne, najviac na jeden rok, zaraďujú práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
