ktorých má rozprávkovo bohatá krajina nadostač, sú len jedným z množstva krokov, ktoré urobilo Japonsko pre vzostup futbalu. Boli to dobre investované peniaze. Od posledných MS 1998 urobili Japonci pokrok, ktorému som neveril. Myslel som si, že svojou mentalitou sú už na vrchole a tá nepustí japonský futbal do vyššej kvality. Japonská tradícia - všetko dokonale odpozerať a v krátkom čase implantovať do svojich podmienok - vyhrala boj s mentalitou. Myslím tým nedostatočnú agresivitu a tvorivosť pre futbal. Vyzeralo to tak, že po MS vo Francúzsku hrali fyzicky bezdotykový ale divácky pekný futbal s minimom faulov. Niekedy sa hralo bez prerušenia celé minúty.

Naučili sa kopať

V minulom roku však bola hra v lige taká agresívna, že sa viac prerušovalo, ako hralo, a národné mužstvo Japonska v Pohári federácie a na majstrovstvách Ázie „vykopalo“ všetkých súperov z ihriska vrátane Kamerunu, ktorý je predstaviteľom tvrdého atletického futbalu. Našli aj tvorcov hry a keďže im z futbalovej stránky nič nechýbalo, tak v súčasnosti patrí Japonsko medzi svetových futbalových velikánov. Na rozdiel od Slovenska, ktoré už niekoľko rokov smeruje medzi futbalových trpaslíkov. Japonsko sa mu môže stať vzorom, ako sa rýchle zlepšiť, preniknúť medzi elitu. Natíska sa poznámka k tomu, my žiadne skúsenosti a rozumy od nikoho nepotrebujeme. Stále sa niekoľko rozhodujúcich ľudí hrá na neomylných a sleduje vlastné ciele.

Troussier nerešpektoval nič japonské

Asi najväčšiu úlohu v japonskom kvalitatívnom prelome zohral relatívne mladý francúzky tréner Philipe Troussier, ktorý prišiel k mužstvu z Južnej Afriky, teda z diametrálne odlišných podmienok. Od svojho nástupu nerešpektoval nič japonské. Na prvom tréningu, ktorý ostro sledovali televízne spoločnosti, prešli hráči testmi technickej zručnosti na úrovni dorastencov a japonské hviezdy boli vážne urazené tým, že čo si to drzý cudzinec dovoľuje. V ďalšom období tréner cez médiá neustále kritizoval. Útočil na všetkých od zväzových funkcionárov až po japonský spôsob života, teda žiadna lojalita, ako sa to žiada u nás. A prehrával, čo sa len prehrať dalo. Japonsko ho tak nenávidelo, že nemohol vyjsť ani na ulicu. Jeho predčasný trénerský koniec bol takmer istý a mal to byť dátum po Kirin Cupe 2000, na ktorom sa zúčastnilo aj Slovensko. Spolu s Japoncami Kirin pohár vyhralo a Troussier spolu s hráčmi i napriek tomu, že sa o víťazstvo delil so Slovenskom a že nedokázal vyhrať nad slabou Bolíviou viac ako 2:0, obiehal v civile pred plným jokohamským národným štadiónom, kde sa bude hrať finále MS, jedno čestné kolo za druhým. Nie hráči s ním, ale on s hráčmi! Gestami, správaním a svojou orginalitou si vymodlil predĺženie zmluvy a keď sa stali majstrami Ázie, tak mu ešte k zmluve pridali.

Škola faulov pred TV kamerami

Športový kvalitatívny zlom k dnešnej podobe nastal po prehre v priateľskom zápase Japonska proti majstrovi sveta Francúzsku 5:0. Troussier sa obliekol do športového výstroja a pred zrakmi TV kamier učil celý tréning reprezentačných hráčov faulovať. V osobných súbojoch ich zrážal ako kolky. Všetky jeho fauly boli na červenú a možno mal aj šťastie, že nikoho vážne nezranil. Japonsko to sledovalo cez TV kamery v nemom úžase. A začalo sa poriadne „mastiť“. V lige aj reprezentácii. V tom spočíval môj japonský omyl, keď som povedal, že Japonci sa to nikdy nemôžu naučiť. Naučili sa to rýchlo a ešte lepšie ako ostatní. Tak ako všetko. A v tomto príspevku sa aj ja správam ako Troussier v Japonsku. Chválim a vyzdvihujem niečo také, čo by som v rámci fair play nemal.

Chýbajú tvorcovia hry

Takže Slovensko čaká ťažký súper, aj keď v nekompletnom zložení (chýbali Nakata z Parmy a Ono z Feyenoordu). Tvorcovia hry, strelci, hráči svetovej triedy, akých na Slovensku nemáme. Súper úplne iný, ako bol na Kirin Cupe v roku 2000. A keď sa nevypneme k mimoriadnemu výkonu, výsledok môže byť aj katastrofou. Zápas je súčasťou Kirin Cupu 2002. Minulý rok ho vyhrali Japonci po víťazstvách nad Praraguajom 2:0 a Juhosláviou 1:0. Zápasy som videl a bolo to naozaj zaslúžené. Japonci uvádzajú Slovensko podľa umiestnenia v rebríčku FIFA, ktoré je blízko pre nás rekordného 50. miesta. Píšu o našom poslednom zápase v Belgicku, ktoré je súperom Japonska na MS 2002, a typicky po japonsky konštatujú, že keď my sme remizovali v Belgicku a oni nad nami teraz vyhrajú, tak Belgicko je výkonnostne za nimi. A Jurkemika budú bombardovať otázkami, aby porovnal silu Japonska a Belgicka, lebo Japoncov zaujíma len ich krajina.

Šťastná sedemnástka

„Chcem vidieť, či pokračujeme v napredovaní, a vyskúšať nových hráčov a či môžu hráči dlhodobo žiť pod jednou strechou“, povedal Troussier pred zápasom a je isté, že podľa hry a výsledku sa bude 17. mája upresňovať káder pre MS. „Rozhodol som sa pre tento deň lebo 17, to je moje šťastné číslo, ale na deväťdesiat percent som už rozhodnutý.“

Japonci sa pripravovali na zápas vo Fukušima prefektúre v J-Village (japonskej dedine), ktorá je futbalovým tréningovým centrom Japonska asi 250 km od Tokia. Nevýhodou pre naše mužstvo bude nepríjemný sedemhodinový časový posun dopredu, ktorého kríza môže vrcholiť medzi 3.-5. dňom pobytu, plný a hlučný štadión, agresívna hra domácich, radikálna zmena zostavy z úspešného zápasu s Belgickom a možno tradičné rozhodcovské percentá pre domácich, pokiaľ budú rozhodovať rozhodcovia Singapuru, Malajzie, Vietnamu, Thajska. Výhodou bude nedostatok zahraničných tvorivých hráčov u súpera, dvaja postavou veľmi malí útočníci Morišima a Nišizawa z Gamby Osaka (v rezerve sú Janagisawa, Suzuki a Kubo, veľmi agresívni vysokí útočníci), možnosť predať sa na bohatom japonskom trhu, dobré taktické vedenie zápasu. Výhodou môže byť aj nový duch v našej reprezentácii, chuť dobre reprezentovať Slovensko.

Predpokladaná zostava Japonska v rozostavení 3-5-2: Narazaki (Nagoja) - Macuda (Jokohama), Mijamoto (Gamba Osaka), K. Nakata (Kašima), Inamoto (Gamba Osaka), Toda (Šimizu) - Hato (Jokohama), Ogasawara (Kašiwa), „Alex“ Santos (Šimizu - naturalizovaný Brazílčan) - Morišima, Nišizawa (Cerezo).

Autor: Milan Lešický(Autor je futbalovým trénerom, ktorý pôsobil v Japonsku)