Keď vypuknú hokejové majstrovstvá sveta, Slovákov premôže národný ošiaľ. Pred rokmi hrali naši v A-skupine vo Viedni stretnutie s Nemeckom. Do miestnosti vbehla k televízoru upachtená kolegyňa v poloinfarkte s jedinou otázkou na perách: „Koľko?“ Vyhrali sme, skončili na desiatom mieste.
V tomto roku nebojovali šatanovci v Petrohrade na chvoste, ale útočili na titul svetového šampióna. Manželky, ktoré sú inak schopné sa rozviesť, ak ich mužíček prepne seriál na športový prenos, zrazu mali oči prilepené k obrazovke. Horúčkovito sledovali, ako sa naši prebojúvajú do finále cez Američanov a Fínov. Potom vzlykali, keď Michal Handzuš nezakončil skvelú individuálnu akciu v boji o zlato proti Čechom gólom a nevyrovnal.
Hokej a futbal – konečne!
Na bratislavskom Námestí SNP čakali hrdinov z Petrohradu desaťtisíce fanúšikov, nikomu neprekážalo, že skončili druhí, nikto im nevyčítal prehru s najväčším rivalom – Českom. Zverenci Jána Filca pozdvihli slovenské sebavedomie až na samý vrchol. Hokejový svetový šampionát je totiž naším vytržením.
V roku konca milénia konečne zabodoval aj futbal. Nie ten ligový odvar, aj keď bratislavskému Interu patrí česť za spôsob, akým siahol po svojom prvom titule. Priazeň národa si získali mladíci, výber do 21 rokov trénera Dušana Radolského. Prebojoval sa na olympiádu, na majstrovstvách Európy svojej vekovej kategórie skončil na domácej pôde medzi velikánmi štvrtý. Na štadióny v Bratislave, Trnave, Trenčíne, kde sa počas ligových stretnutí strácajú priaznivci v nebadateľných hlúčikoch pohltení veľkosťou tribún, bolo zrazu plno.
Ružomberská hala Koniareň potrebovala desaťnásobne väčšiu kapacitu, aby uspokojila všetkých záujemcov, ktorí boli zvedaví, či sa ich tímu SCP podarí na domácej palubovke obhájiť európske klubové prvenstvo. Slovenky to dokázali po dvojnásobnom predĺžení v zápase s Bourges, po scenári hodnom Alfreda Hitchcocka, ale po happy ende zo Siedmich statočných.
Skvelá Martina
Raz darmo, našinec miluje predovšetkým kolektívne hry, ale olympiáda je pre neho rovnakým lákadlom. Austrálčania ju pripravili skvostne. Šéfovi piatich kruhov Španielovi Juanovi Antoniovi Samaranchovi tentoraz každý zatlieskal, keď vyslovil zaklínadlo „best ever“ – najlepšie zo všetkých – lebo Hry XXVII. olympiády takými skutočne boli. Sydneyský sviatok bol miléniovým nielen názvom, bola to slávnosť nového milénia. Slovenská výprava odchádzala k protinožcom – šestnásťtisíc kilometrov od domova – s nemalými nádejami. Nenaplnili sa do bodky, ale v športe to tak chodí. Favoritovi nevyjdú preteky, na ktoré sa pripravoval štyri roky, iný prekvapí, tak ako šokovali naši hokejisti športový svet v Petrohrade. Najlepšia slovenská športovkyňa roka Martina Moravcová sa zaradila v rekordnom sydneyskom bazéne medzi najväčšie hviezdy, hoci nezískala zlato. Bola však dvakrát druhá, na dvesto metrov kraul iba o osem stotín za Austrálčankou Susie O‘Neillovou. Skončila aj dva razy piata, pred štyrmi rokmi v Atlante, kde sa nešťastne ani raz nedostala do finále, by bola určite spokojná i s týmito skromnejšími priečkami. Fešná piešťanská rodáčka navyše získala v Helsinkách prvý európsky titul v dlhom bazéne, v tom svojom kratšom pridala minulý mesiac vo Valencii ďalšie tri európske prvenstvá.
Naša krajina má rieky, jazerá, ale nie more, sme suchozemci. Voda nie je akurát slovenským národným nápojom. Všetky úspechy v Sydney sa však spájajú s vodou, predovšetkým keď tečie divoko. Peter Hochschorner starší, tréner a otec olympijských víťazov, vodných slalomárov v dvojkanoe, dvojičiek Pavla a Petera Hochschornerovcov, žartom povedal, že súťaž na penrithskom kanáli bola slovenskými majstrovstvami s medzinárodnou účasťou. Tá bola síce veľmi silná – najmä francúzska, ale veľmi sa nemýlil. Z austrálskej divokej vody priniesli striebro Michal Martikán, bronz Juraj Minčík, Elena Kaliská skončila štvrtá. Na olympiáde siahali po stupni víťazov aj rýchlostní kanosti. Štvorkajaku ušiel bronz o vlások, kanoista Slavomír Kňazovický bol ešte v polovici trate prvý, aby skončil piaty, dvojkajak Michal Riszdorfer – Juraj Bača sa umiestnil šiesty. Skvelá bilancia, hoci v tomto prípade sme mali trochu väčšie oči. Ako šieste príjemne prekvapujúco skončilo aj cyklistické trio v olympijskom šprinte Peter Bazálik – Jan Lepka – Jaroslav Jeřábek.
Hľadanie
V hodnotení olympijskej účasti označil Slovenský olympijský výbor slovenské vystúpenie v Sydney za historicky najúspešnejšie. Namietali sme vtedy, robíme to aj teraz najmä preto, že sedemročné obdobie samostatnej Slovenskej republiky sotva možno označiť za históriu. Navyše nadnesené slová môžu zvádzať k uspokojeniu sa s pomermi v našom športe. Stále je v ňom veľa nepriadku, smutných i smiešnych káuz. Stále nejestvuje systém. Veci neprospievajú hádky o väčšiu dôležitosť tej-ktorej telovýchovnej inštitúcie – zrozumiteľnejšie: boj o „korytá“. Nie je jasný spôsob financovania športu, existuje mnoho názorov, tápe sa, upadá starostlivosť o mládež. Úspechy závisia predovšetkým od zanietenosti a osobných obetí jednotlivcov. Slovenský šport urobil v olympijskom roku nesporný krôčik vpred, ostaňme však pri triezvom hodnotení – krôčik. A tešme sa z neho.
PETER FUKATSCH
