.

„Týmto zvýšením NBS reaguje na prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy, predovšetkým v dôsledku rastu deficitu zahraničného obchodu, na zvyšovanie vnútornej nerovnováhy a v neposlednom rade na neprijatie dostatočných opatrení na elimináciu rizík spojených s týmto vývojom,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie centrálna banka. Jej guvernér Marián Jusko už po štvrtkovom rokovaní kabinetu, ktoré potvrdilo neochotu politikov šetriť, naznačil, že opatrenia majú „len signálny charakter“.

NBS sa bojí krízy

„Centrálna banka sa zrejme rozhodovala na základe marcových výsledkov zahraničného obchodu, ktoré mohla už mať k dispozícii,“ myslí si analytik z Ľudovej banky Mário Blaščák. „Je pravdepodobné, že sú veľmi negatívne.“

Aj podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky považuje NBS situáciu za mimoriadne vážnu, keď pristúpila k takému radikálnemu zvýšeniu. „Je to silné opatrenie. Po poslednom rokovaní vlády sa však dalo očakávať,“ povedal.

Pätoprstý pripomenul, že tento rok mala byť hlavným motorom rastu našej ekonomiky spotreba. Tú však drahšie peniaze naopak utlmia, čo NBS aj sleduje. Ale obmedzenie investičnej aktivity sa prejaví v tom, že výkonnosť hospodárstva sa bude zvyšovať pomalšie. „Budeme musieť prehodnotiť odhady rastu. Oproti pôvodným prognózam môže byť nižší o niekoľko desatín percenta,“ upozornil analytik.

Práve preto vláde medzinárodné inštitúcie odporúčali tlmiť vysoké dovozy, ktoré spôsobujú schodok zahraničného obchodu, a ten zasa tlačí na rast deficitu bežného účtu. S jeho prefinancovaním môžu byť problémy, ktoré by mohli prerásť až do menovej krízy. Ministri mohli toto riziko odstrániť rozumnejším spravovaním verejných financií. Riešenie má v podobe zvýšenia sadzieb aj centrálna banka. Sprísnenie úrokovej politiky však má na rozdiel od lepšie hospodáriacej vlády jeden nepríjemný vedľajší účinok - vedie k utlmeniu rastu ekonomiky.

Úroky pritiahnu špekulantov

Podľa centrálnej banky jej však vláda nedala na výber. „Neriešenie rizík v oblasti verejného sektora spolu s očakávaným nárastom úverov podnikovej sfére a obyvateľstvu môže vytvárať tlak na kurz a neskôr na infláciu, čím sa ohrozujú zámery menovej politiky,“ informovala NBS.

Úročenie slovenskej koruny teraz bude zaujímavejšie pre zahraničných investorov. „Veľký úrokový diferenciál môže prilákať ďalšie kratkodobé peniaze, ktoré môžu paradoxne posilňovať korunu a vytvárať tým priestor na jej väčší jednorazový pokles, ak by vláda nezmenila svoju fiškálnu politiku,“ varuje Ján Tóth, ekonóm z ING Bank. Štát si však bude požičiavať drahšie ako doteraz. Pokles úrokov pritom vláda označovala za jeden zo svojich najväčších úspechov.

Na rozdiel od NBS Česká národná banka tento týždeň sadzby znížila, čím reagovala na posilňovanie českej koruny a očakávaný pomalší rast inflácie. NBS zaviedla kľúčovú dvojtýždňovú sadzbu pred dvoma rokmi, odvtedy ju postupne znižovala. Umožňovali jej to slabé inflačné tlaky. Posledný rok s nimi však kvôli zlému zahraničnému obchodu nehýbala. JANA BRONDOŠOVÁ

Prečo NBS zvýšila sadzby

Je ohrozená stabilita ekonomiky, deficit bežného účtu sa stále zhoršuje, vláda nezasahuje dostatočne rázne.

Čo vyššie sadzby spôsobia

- vzrastie úročenie peňazí vbankách,

- banky zvýšia úroky zúverov,

- podnikom vzrastú náklady,

- ľudia budú menej míňať,

- ekonomika bude rásť pomalšie,

- mal by sa zlepšiť vývoj bežného účtu.