viaceré médiá v okolitých štátoch, sa ozvalo vyše tridsať záujemcov.

Rakúsky právnik zastupujúci niekoľkých klientov, čo majú vážny záujem, si žiadal bližšie informácie. Ďalší záujemca napísal: „Kúpil by som jedno alebo možno aj dve šľachtické sídla.“ O hrad Vígľaš, ktorý je obec ochotná predať aj za korunu, má záujem nemecký občan. „Pošlite mi informácie o hrade, ktorý by sa predal za 1 cent.“

„Tieto pamiatky nepredáva štát, ale ich vlastníci - obce, súkromné či právnické osoby, cirkvi,“ upozorňuje hovorca ministerstva kultúry Jaroslav Kollár. „Pamiatkový ústav len sprostredkúva informácie.“

Pamiatkari pripravujú katalóg pamiatok na predaj už od roku 1992, no až po informáciách v tlači sa objavili toľkí zahraniční záujemcovia.

Nehnuteľné kultúrne pamiatky sú celonárodným kultúrnym dedičstvom. Ľubomír Škoviera z Pamiatkového ústavu je však presvedčený, že ich predajom cudzincom k žiadnej ujme nedôjde. „Na Slovensku máme 12-tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z nich sa predáva len 160, a to tie, na ktoré štát ani súkromníci nemajú peniaze. Nikto ich neodsťahuje do Ameriky, ostanú tu a bude o ne postarané lepšie, ako keď z nich ostanú ruiny.“

Vlastníci totiž na ich údržbu alebo rekonštrukciu väčšinou nemajú peniaze. Ich znehodnotenia sa neobáva, ostávajú pod dohľadom pamiatkových úradov a inšpektorov.

Pred novembrom 1989 bolo vo vlastníctve štátu 35 percent nehnuteľných kultúrnych pamiatok, po reštitúcii a zmene legislatívy ostalo štátu 15,5 percenta.

Dnes je väčšina vo vlastníctve obcí, súkromných a právnických osôb a asi 3 percentá vlastní cirkev. Zachovalejšie objekty skončili v rukách podnikateľov, ktorí ich využívajú ako byty alebo na podnikateľské účely.

Medzi kupcami sú však aj špekulanti, ktorí objekt kúpili od obce za symbolickú cenu, dali ho ohodnotiť aj na 20 miliónov a potom ho zastavili v banke, peniaze použili na iné účely a pamiatka ešte viac chátra, hovorí Škoviera a ako príklad uvádza kaštiele v Nitrianskej Blatnici.

Starosta obce Vígľaš Pavel Výboh chce tomu predísť. Navrhuje, aby sa nový nájomca zaviazal, že každoročne investuje do opravy istú sumu a po piatich rokoch mu za tú cenu, čo preinvestoval, objekt predajú.

V Českej republike sa mnohé zámky a kaštiele dostali do rúk známych českých rodov, ktoré sa o ne starajú. Na Slovensku to boli skôr výnimky. K svojim niekdajším majetkom sa hlásil napríklad potomok Pálfyovcov. „Pálfy predal svoje pamiatky ešte za prvej republiky, nemá nárok na reštitúciu.“

Ozvali sa aj pôvodní majitelia z Čiech, že vraj vlastnili Bzovík. O zámok v Hlohovci má záujem Aristokratické združenie Slovenska.

MIRKA HOROBOVÁ