* Úroveň a umelecké smerovanie vysokoškolských súborov bábkového i alternatívneho divadla predstavuje 4. ročník medzinárodného festivalu divadelníkov krajín V4 pod názvom Stretnutie, ktorý sa tento týždeň začal v Nitre.
Do nedele uvidia odborníci a širšia divadelná verejnosť 16 inscenácií v podaní súborov tradičných účastníkov prehliadky zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a v tomto roku i hosťa festivalu, akademického súboru z bulharskej Sofie.
V porovnaní s minulými ročníkmi, keď väčšinu účastníkov tvorili profesionálne činoherné a bábkové divadlá, ponúkli teraz organizátori veľký priestor nastupujúcej hereckej generácii. Reagovali tak na požiadavky poslucháčov umeleckých škôl po väčších možnostiach konfrontácie svojej tvorby s podobnými domácimi i zahraničnými súbormi. Najmä odborníkom sa tak v Nitre ponúka ojedinelá príležitosť bližšie spoznať úroveň akademických súborov umeleckých škôl viacerých krajín. Na prehliadke sa popri iných predstavia poslucháči Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, Divadelnej akadémie z Varšavy, poslucháči seminára bábkovej tvorby pri Bábkovom divadle v Budapešti, či spomínaný hosťujúci súbor z Národnej akadémie divadelného a filmového umenia Krustyo Sarafova zo Sofie.
Sprievodný program festivalu naplnia tvorivé dielne, filmové produkcie, výtvarné výstavy a odborný seminár o výchove mladej generácie tvorcov bábkového divadla.
MARTIN
* Výstavu s názvom Slovenské moderné umenie 20. storočia v Turci sprístupnili v Turčianskej galérii v Martine. V autorskej koncepcii Evy Popelkovej sú nainštalované diela osobností zakladateľskej generácie tejto úspešnej výtvarnej éry - Miloša Alexandra Bazovského, Martina Benku, Janka Alexyho, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Skupiny galandovcov.
Organizátori výstavy sa snažili vystihnúť najproduktívnejšie obdobia zakladateľskej generácie Mikuláša Galandu, ktorá po vzniku Slovenskej umeleckej besedy v roku 1920 pôsobila v Turci.
Bola to prvá generácia, ktorá už neštudovala v Budapešti a Mníchove, ale v Prahe, tam sa kontaktovala s umeleckou Európou a spoznávala moderné európske prúdy. Prirodzene ich absorbovala a spätne transformovala do vlastnej tvorby. Hlavná časť zbierky je venovaná práve dielu Galandu, nosnej osobnosti slovenského moderného umenia. Okrem jeho generácie je jedna miestnosť expozície venovaná ďalšiemu významnému obdobiu slovenského moderného umenia minulého storočia - Skupine Galandovcov, ktorej tvorba bola prvou vedomou revoltou proti diktátu socialistického realizmu. Jej členmi boli Vladimír Kompánek, Milan Laluha, Andrej Barčík a ďalší. Prihlásili sa ku kontinuite európskeho vývinu, experimentovali s novou figuráciou, abstraktnou maľbou a snažili sa obrazu vrátiť jeho svojbytnosť.
Expozícia je z veľkej miery tvorená zo zbierky Turčianskej galérie, štyri obrazy sú požičané. Výstava bude pre verejnosť sprístupnená minimálne tri roky.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
* Tvorbu súčasného slovenského výtvarníka Milana Hnata (1959) približuje výstava, ktorú sprístupnili v malej sieni Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Dominuje na nej štrnásť veľkoformátových akrylov, ktoré doplňujú temperové obrazy. Verejnosť si ich môže pozrieť do 23. júna.
KOŠICE
* Prierez tvorbou akademického maliara Michala Petreka predstavuje výstava, ktorú tento týždeň pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatin sprístupnili vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.
Michal Petrek sa narodil v roku 1922 v Spišských Vlachoch, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Mudrocha na oddelení figurálnej kompozície. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, kde dlhé roky viedol kurzy grafiky a kresby. Jeho maliarske a pedagogické dielo v roku 1972 predčasne uzatvorila smrť.
Venoval sa predovšetkým komornej a monumentálno-dekoratívnej maľbe, v ktorej reagoval na viacero umeleckých podnetov. V prvotnom období jeho tvorba naznačovala spojitosti s abstrahujúcim a dekoratívnym programom Ľudovíta Fullu. Neskôr v jeho diele prevládla vlastná estetická koncepcia rozvíjajúca maliarsky abstrakcionizmus, ktorý nastúpil po období dogmatickej estetiky socialistického realizmu päťdesiatych rokov. Práca s maliarskym svetlom a farebnou plochou vyústila u Petreka až do estetiky nezobrazujúcich nefiguratívnych obrazov.
Výstava diel Michala Petreka potrvá do 2. júna. (sita, tasr)
