BRATISLAVA - Za posledný týždeň sa ozvalo vyše tridsať ľudí, ktorí by si radi kúpili nejakú slovenskú kultúrnu pamiatku. Záujem prejavili najmä Nemci, Rakúšania, Švajčiari. Už predtým, ako denník SME informoval, že na predaj je okolo 160 hradov, zámkov, kúrií, mešiackych a vidieckych domov, sa ako výhľadoví kupci ozvali americkí Slováci a dokonca aj istý šejk.
„Ako obdivovateľa vašich historických pamiatok ma zaujala informácia, že na Slovensku predávate hrady, kaštiele. Je to pre mňa veľká výzva, aby som si nejaký kúpil,“ obracia sa o radu na ministerstvo kultúry záujemca z nemeckého mesta Ratingen.
Cudzinec si podľa našich zákonov nemôže na Slovensku kúpiť pozemok ani nehnuteľnosť. V praxi mu však stačí založiť si u nás akúkoľvek spoločnosť a cez ňu môže získať čokoľvek. „Stačí ak si u nás založí akciovú spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným a cez ňu potom nehnuteľný majetok kúpi,“ hovorí Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu. Na Slovensku sídliaca firma totiž už podlieha našim zákonom a štát si napríklad nad pamiatkou môže zachovať „dohľad“.
Po vstupe do únie už žiadne obmedzenia pre cudzincov pri nákupe nehnuteľností platiť nebudú. Slovensko sa pôvodne obávalo, že ceny nehnuteľností po vstupe začnú príliš rásť, čo by malo sociálne dosahy na naše obyvateľstvo. Preto sa snažilo v prístupových rokovaniach vyjednať päťročné prechodné obdobie aj pri rekreačných domoch a chatách. Neskôr však od tejto snahy upustilo.
„Žiadosť sme stiahli. Oslovili sme zástupcov miest, obcí a ministerstva hospodárstva a prišli k záveru, že nemáme dosť argumentov, aby sme vedeli odôvodniť, že ceny chát či rekreačných zariadení stúpnu,“ povedala Diana Mendelová z ministerstva financií. Pripúšťa však, že v niektorých atraktívnych lokalitách, ako Bratislava či Vysoké Tatry, k zvyšovaniu cien dôjde.
„Podľa Združenia miest a obcí a expertov na reality by prípadný záujem cudzincov prospel aj rozvoju cestovného ruchu. Za hovorili aj dobré skúsenosti Švédska s kupcami z Nemecka. Navyše, väčší záujem zo strany cudzincov sa u nás aj tak neočakáva,“ povedala Andrea Matisová, riaditeľka kancelárie hlavného vyjednávača.
„Vstup nebude mať veľký vplyv na zvýšenie cien nehnuteľností. Iba sa uľahčí a urýchli spôsob, akým môžu cudzinci nakupovať nehnuteľný majetok,“ vyhlásila Katarína Fečová, zamestnankyňa jednej z realitných kancelárií.
Iná je situácia v prípade poľnohospodárskej pôdy. Pôda je u nás 10- až 15-násobne lacnejšia, ako vo väčšine krajín únie. Únia nám počas rokovaní o kapitole slobodný pohyb kapitálu priznala sedemročné prechodné obdobie. Počas neho bude predaj poľnohospodárskej pôdy zahraničným záujemcom obmedzený.
„Ceny poľnohospodárskej pôdy sa budú určite v tomto čase vplyvom otvorenia trhu vyrovnávať,“ tvrdí Mendelová. Predaj poľnohospodárskej pôdy komplikuje aj nevyhnutnosť usporiadania vlastníckych vzťahov. (hr, rp, mar)
Ceny poľnohosp. pôdy
Holandsko 22 661
Nemecko 16 386
Grécko 12 332
Španielsko 11 659
Dánsko 8 552
Francúzsko 3 191
Fínsko 2 820
Švédsko 1 480
Česko 1 402
Poľsko 1 028
Slovensko 1 012
Údaje sú z roku 1997. Cena je v ECU na jeden hektár. (zdroj: MF SR)
