Najskúsenejší slovenský chodec Štefan Malík derie maratónky na tréningoch a súťažiach stále so zašraubovaným pravým ramenom po páde z bicykla tesne pred sydneyskou olympiádou. Lekári mu kov z vykĺbeniny nevyberajú, šuriansky rodák totiž námahu považuje akoby za zábavu. „Necítim sa zle taký poskrutkovaný, aspoň mám istotu, že sa v mojom veku nerozpadnem. Šrauba pôjde von až po majstrovstvách sveta,“ hovorí 35-ročný atlét, u ktorého je ťažko rozpoznať hranicu medzi úsmevným a vážnym. Nie je kamenná tvár, ale svojský úškrn mu z tváre nemizne, ani keď po pretekoch „umiera“.
Športovec s anglickým humorom sa 24. marca na Dudinskej päťdesiatke sotva dovliekol do cieľa, o týždeň si maratón, po ktorom chodci regenerujú sily prinajmenej mesiac, zopakoval. V Poděbradoch zapochodoval limit na majstrovstvá sveta 3:55:44, predvčerom ho v Dudinciach v rámci Európskeho pohára viac než výrazne potvrdil - 3:51:58 h. Tretí najlepší Štefanov čas znamenal pekné deviate miesto. Najstarší z aktívnych pretekárov známeho chodeckého rodu Malíkovcov zo Šurian tentoraz po pretekoch vôbec „neumieral“, pôsobil ako po jarnej prechádzke. Po prvom okruhu viedol, potom sa šikovne zaradil do poľa. Záver vyznel „šprintérsky“.
„Nechrtil som sa. Po príprave na tieto preteky som cítil, že čas nemôže byť zlý, išiel som skôr na umiestnenie. Ani som tak nezrýchľoval, ako ostatní spomaľovali. Okolo štyridsiateho kilometra dostihla mnohých ,smrtka‘, ja som stále v pohode žil,“ hodnotil súťaž svojím slovníkom, ale úplne vážne Malík. Otvorene povedal, že pri pohľade na štartovú listinu rátal s umiestnením v prvej desiatke. „Ozajstná špička tu chýbala. Na Európskom pohári sa dávajú poháre, nie prémie,“ priamo označil chodeckú realitu dvadsiaty chodec zo sydneyskej olympiády na 50 km. Priznal sa, že sa viezol a prišliapol si iba vtedy, keď potreboval udržať kontakt so špicou. Na Španiela Garciu, Rusov a tých z absolútnej svetovej špičky, ktorí do Dudiniec predsa prišli, Malík nestačil, ostaných zdolal. „Chvíľami som hľadal v poli moju neter Zuzanu (päťdesiatkari, juniori a juniorky na 10 km odštartovali naraz), aj som sľúbil, že jej poradím, ale sa mi kdesi vyparila. Napokon však skončila rovnako deviata ako ja. Asi moje múdrosti nepotrebuje,“ prehodil opäť výhybku na úsmev Šuranec.
„Mala som dnes na lepšie umiestnenie i čas, lebo sa mi išlo úplne v pohode. Prišli však dve rozhodcovské napomenutia a musela som spomaliť. Vzhľadom na vývoj pretekov som chcela skončiť v prvej šestke,“ hovorila v cieli 20-ročná juniorka. Nech už bola akokoľvek nespokojná, výsledky nepustia. Zuzana a strýko Štefan boli na dudinskom Európskom pohári najlepšími Slovákmi.
PETER FUKATSCH
