Novinári o Mbekiho štátnických kvalitách prvýkrát zapochybovali v predvečer jeho prezidentskej inaugurácie v júni 1999. Aj zahraničných komentátorov vtedy zaujímalo, ako nevýrazný intelektuál vyplní priestor po charizmatickom Nelsonovi Mandelovi. Vládnuci Africký národný kongres (ANC) takéto úvahy označil za predčasné, irelevantné a rasisticky motivované.

Kritizuje už aj Mandela

Dnes sa médiá pýtajú znovu a od ANC dostávajú rovnakú odpoveď. No výhrady voči prezidentovi sa medzičasom presunuli od hypotéz k faktom. Jeho autokratické spôsoby, katastrofálnu zahraničnú politiku a nepochopiteľný postoj k epidémii HIV/AIDS už kritizovali nátlakové skupiny, parlamentná opozícia aj zástupcovia 4,5 milióna HIV-pozitívnych Juhoafričanov. Pred niekoľkými dňami sa ku kritikom pripojil aj Nelson Mandela.

Mbekiho politické ťažkosti pred dvoma rokmi odštartoval prejav, ktorý čerstvý prezident predniesol na pôde Georgetownskej univerzity v USA a v ktorom Juhoafričanov rozdelil na dva národy: chudobnú černošskú väčšinu a bohatú belošskú menšinu. Prezidentov postreh rozhodne nebol originálny, ale apartheidom traumatizovaná krajina reagovala hystericky. Médiá ho obvinili z polarizácie spoločnosti a narúšania krehkého rasového zmieru. Mbeki vyšiel v ústrety novým škandálom ako „Two Nations Thabo“ (Thabo dvoch národov).

Príliš tichá diplomacia

Politika dvojakého metra namiesto revízie našla medzinárodné uplatnenie v Zimbabwe. Zmanipulované parlamentné voľby, ústavná kríza a vládne útoky na sudcov a novinárov v tejto africkej krajine od minulého roka sprevádza Mbekiho mlčanie. Jeho „tichá diplomacia“ znepokojila zahraničných investorov. Tí sa obávajú, že konfiškácia belošských fariem v Zimbabwe by sa v budúcnosti s Mbekiho tichým súhlasom mohla uskutočniť aj v JAR. Až 85 percent úrodnej pôdy tu stále vlastnia bieli farmári.

Prezidentov voľný pád definitívne potvrdil jeho postoj k HIV/AIDS. Mbeki sa vo svete preslávil kontaktmi s vedeckým disentom, ktorý popiera dokázateľnú súvislosť medzi vírusom HIV a chorobou AIDS. Juhoafrická vláda okrem tabuizovania choroby blokuje prístup nakazených k bezplatným retrovirálnym liekom. V situácii, keď až polovica všetkých hospitalizovaných prípadov v krajine súvisí s HIV/AIDS, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia, ide o časovanú bombu. Prezident Mbeki, tvrdia naopak jeho politickí odporcovia, zrejme počíta s vysokou černošskou úmrtnosťou.

Politický atentát

Mbeki podľa týždenníka Mail & Guardian (M&G) zabudol, komu vďačí za dvojtretinovú väčšinu v juhoafrickom parlamente. Prenasleduje ho však nečisté svedomie, čoho dôkazom je hon na vnútrostraníckeho nepriateľa, dodáva M&G. Minister pre bezpečnosť Steve Tshwete v tejto súvislosti menoval troch vysokopostavených členov ANC, ktorí údajne plánujú Mbekiho politickú smrť. Opozíciu najviac rozhorčila skutočnosť, že do vyšetrovania neškodnej vnútrostraníckej záležitosti boli zapojené štátne orgány.

Takýto postoj podporil aj Mbekiho predchodca. Mandela prezidentovi odkázal, aby „v juhoafrickej politike navždy pochoval rasovú kartu a zásadne prehodnotil vládnu politiku voči diktatúre u severných susedov a HIV/AIDS“. Mandelove slová podľa M&G vyzneli nekompromisne a na juhoafrické pomery nezvyčajne otvorene. Na ťahu je členská základňa ANC, aby z nich pre Mbekiho vyvodila praktické dôsledky, uzavrel vplyvný týždenník.

PRE SME – ROMAN LIPTÁK, Pretória