ctve hromadia dlhy a problémy. Znamená to, že treba dávať viac? Ekonomickí experti hovoria, že problém nie je v objeme, ale vo využívaní tých zdrojov, ktoré do systému tečú.

Podľa údajov OECD a Svetovej zdravotníckej organizácie na zdravotnú starostlivosť vynakladáme približne rovnaké percento z HDP ako niektoré európske krajiny, napríklad Rakúsko, Fínsko, Španielsko, Švédsko. Česká republika vynakladá na zdravotníctvo len o necelé percento z HDP viac.

Situácia vyzerá inak, keď porovnáme výdavky na jedného občana v parite kúpnej sily. V prepočte na jedného Slováka smeruje ročne do zdravotníctva 693 dolárov, kým v Českej republike 993 dolárov, v Rakúsku 2039, vo Fínsku 2186, v Španielsku 1218.

„Vzťah medzi výkonnosťou ekonomiky, reprezentovanej HDP, a medzi výdavkami na zdravotníctvo je priamoúmerný. Dokonca, čím je ekonomika výkonnejšia, tým väčšie percento z HDP dáva na zdravotníctvo - napríklad v Nemecku je to 10,5 a v Spojených štátoch až 12,3 percenta. Všeobecne v porovnaní s vyspelejšími ekonomikami dávajú krajiny V 4, pri nepomerne nižšom HDP na zdravotníctvo relatívne vysoké percento z HDP. Vzniká tak paradox, že na zdravotníctvo, často vnímané ako podfinancované dávame viac, ako si naša ekonomika môže dovoliť. Dôvodom sú vysoké nároky ľudí, starnutie populácie, ale aj nereštrukturalizovaná ponuka, nadmerné kapacity, vysoké fixné náklady nemocníc, nevhodná štruktúra nákladov a európske ceny viacerých komodít. Vzniká rozdiel, ktorý spôsobuje problémy,“ hovorí ekonóm z M.E.S.A 10 Peter Pažitný, spoluautor stratégie reformy zdravotníctva.

Problémom však je, že peniaze, ktoré zdravotníctvo dostane, sa neefektívne využívajú. Prv, než by sa teda zvýšil objem peňazí, plynúcich do zdravotníctva, treba zmeniť štruktúru systému. „Riešením nie je dramatické zvyšovanie verejných výdavkov na zdravotníctvo - riešením je efektívnejšie využitie toho, čo už dávame,“ hovorí Pažitný.

Nevhodná je u nás aj štruktúra zdravotníckych zariadení, najmä vo veľkých mestách, kde je veľa nemocníc, ktoré sú drahé a poloprázdne. Nemocničné celky boli kapacitne za socializmu plánované tak, aby zvládli prípadnú atómovú katastrofu. V zariadeniach sú často nevhodné pomery medzi plochou využitých a nevyužitých priestorov. Máme príliš široký rozsah výkonov a liekov, ktoré sú hradené výlučne z verejných zdrojov.

V celkovej sume, ktorá prichádza do zdravotníctva, je stále nízky podiel súkromných zdrojov. „Súkromné peniaze do systému plynú prostredníctvom korupcie. Toto treba zmeniť, vytvoriť podmienky a presmerovať tieto peniaze tak, aby tvorili nepovinný poistný pilier v zdravotníctve,“ hovorí Pažitný. (mar)

krajina USD/osoba % z HDP

Rakúsko 2039 8,31

Belgicko 2081 8,57

Dánsko 2186 8,31

Fínsko 1502 6,59

Francúzsko 2077 9,25

Nemecko 2476 10,48

Holandsko 2070 8,23

Portugalsko 1237 7,35

Španielsko 1218 6,71

Švédsko 1746 7,96

Veľká Británia 1583 7,05

USA 4178 12,32

Bulharsko 214 4,46

Česká republika 993 7,57

Maďarsko 705 6,43

Poľsko 508 6,29

Rumunsko 147 2,60

SLOVENSKO 693 7,15

Slovinsko 1101 7,70